Exoplanety

[Alchymista]

Mimochodom - Zem a Venuša majú zhruba rovnaké množstvo uhlíka. Ale kým Venuša ho má v podobe CO2 v atmosfére, Zem ho má uložený v podobe karbonátov v zemskej kôre a vrchnom plášti...

[Alchymista]

zrážka Protozeme a Theia v 2D animácii. Všimnite si jadro Theia a čo sa s ním stane - je to vysvetlenie, prečo máme v zemskej kôre ľahko dostupné siderofilné kovy zo skupiny železa...
https://www.youtube.com/watch?v=

[Edemski]

Ten Měsíc je nějaký malý, ne?

[Alchymista]

Dnešný priemer Mesiaca je zhruba štvrtina priemeru Zeme (~27,3%).
V animácii je priemer Zeme po náraze skreslený, "rozmazaný".
V skutočnosti sa priemer Zeme "pohltením" objektu veľkosti Marsu (zhruba 50% priemeru Zeme a 15% objemu Zeme) zväčšil len asi o 5%. Takže treba porovnať stav pred nárazom s priemerom vzniknutého "protomesiaca" - a ten pomeru 1:4 zhruba zodpovedá.

Je tam i ďalší zaujímavý moment - v čase videa 0:25-0:30, teda 10-13 hodín po náraze vidieť, ako mimo obraz odlieta "nezanedbateľný" objem materiálu, objemom možno i porovnateľný s objemom protomesiaca. V animácii sa už znovu neobjaví - ale aký bol ďalší osud tejto hmoty?
Mohla v nasledujúcich milionoch rokov dopadnúť späť na Zem alebo na Mesiac, jej dráha sa pochopiteľne príliš nelíši od dráhy Zeme okolo Slnka, takže predstavuje "krížič dráhy", alebo skôr celú skupinu "krížičov". Pre Zem je táto hmota (jednotky promile hmotnosti Zeme?) prakticky bezvýznamná, ale pre Mesiac, ktorý má len 1,23% hmotnosti Zeme by mohla byť naopak aj veľmi významná.

Navyše - animácia je "vybraným výsledkom" zrejme veľkého počtu simulácií, pri ktorých vznikali mesiace rôznych veľkostí a v rôznom počte - alebo aj nevznikli vôbec...

[VitezslavSkorpik]

Podle jednoho z důležitých zdrojů týkajícího se exoplanet, webu Encyclopaedia of exoplanetary systems jsme překročili 8000 potvrzených exoplanet.
https://exoplanet.eu/home/

NASA je ovšem jak známo příspější, a tam jsme stále na 6100 potvrzených planetách.

[MaG]

Je tam i ďalší zaujímavý moment - v čase videa 0:25-0:30, teda 10-13 hodín po náraze vidieť, ako mimo obraz odlieta "nezanedbateľný" objem materiálu, objemom možno i porovnateľný s objemom protomesiaca. V animácii sa už znovu neobjaví - ale aký bol ďalší osud tejto hmoty?
Mohla v nasledujúcich milionoch rokov dopadnúť späť na Zem alebo na Mesiac, jej dráha sa pochopiteľne príliš nelíši od dráhy Zeme okolo Slnka, takže predstavuje "krížič dráhy", alebo skôr celú skupinu "krížičov". Pre Zem je táto hmota (jednotky promile hmotnosti Zeme?) prakticky bezvýznamná, ale pre Mesiac, ktorý má len 1,23% hmotnosti Zeme by mohla byť naopak aj veľmi významná.

Navyše - animácia je "vybraným výsledkom" zrejme veľkého počtu simulácií, pri ktorých vznikali mesiace rôznych veľkostí a v rôznom počte - alebo aj nevznikli vôbec...

Tvoje úvaha by mohla vést k tomu, proč je na jedné straně Měsíce tolik moří a na druhé ne a nebo taky kde se vzala tak velká South Pole Aitken. Ale taky nevím, jestli to někdo zkoušel modelovat dál. Omlouvám se, koukám jsem Off-topic

[VitezslavSkorpik]

Je tam i ďalší zaujímavý moment - v čase videa 0:25-0:30, teda 10-13 hodín po náraze vidieť, ako mimo obraz odlieta "nezanedbateľný" objem materiálu, objemom možno i porovnateľný s objemom protomesiaca. V animácii sa už znovu neobjaví - ale aký bol ďalší osud tejto hmoty?
Mohla v nasledujúcich milionoch rokov dopadnúť späť na Zem alebo na Mesiac, jej dráha sa pochopiteľne príliš nelíši od dráhy Zeme okolo Slnka, takže predstavuje "krížič dráhy", alebo skôr celú skupinu "krížičov". Pre Zem je táto hmota (jednotky promile hmotnosti Zeme?) prakticky bezvýznamná, ale pre Mesiac, ktorý má len 1,23% hmotnosti Zeme by mohla byť naopak aj veľmi významná.

Navyše - animácia je "vybraným výsledkom" zrejme veľkého počtu simulácií, pri ktorých vznikali mesiace rôznych veľkostí a v rôznom počte - alebo aj nevznikli vôbec...

Tvoje úvaha by mohla vést k tomu, proč je na jedné straně Měsíce tolik moří a na druhé ne a nebo taky kde se vzala tak velká South Pole Aitken. Ale taky nevím, jestli to někdo zkoušel modelovat dál. Omlouvám se, koukám jsem Off-topic

Proč vypadají přivrácená a odvrácená strana Měsíce odlišně řeší Pavel Gabzdyl v této přednášce. Dostane se na to v čase 1:00:50 a dál.

[Alchymista]

P. Gabzdyl hovorí o čínskej geologickej mape Mesiaca... nedalo mi a skúsil som vyhľadávač
Geologická mapa sa dá stiahnuť v odkaze: https://www.scidb.cn/en/detail?dataSetI ... ersonal#p2
cca 200M download, rozmery 30k x 12k x 24bit
náhľad - odkazovaný je trochu iný a má vodotlač


Fotomapa privrátenej strany Mesiaca: https://nadc.china-vo.org/res/r100549/?lang=en
má to 1,14G , je tam sedem obrovských JPG, dva 18k x 18k a 24k x 24k bez popisu, ďalšie bohužiaľ s čínskym popisom, ale jeden 9k x 9k je anglický. Pre niekoho cenný môže byť xlsx s čínskym prepisom medzinárodných/anglických pomenovaní mesačných útvarov.

[Alchymista]

Tvoje úvaha by mohla vést k tomu, proč je na jedné straně Měsíce tolik moří a na druhé ne a nebo taky kde se vzala tak velká South Pole Aitken. Ale taky nevím, jestli to někdo zkoušel modelovat dál. Omlouvám se, koukám jsem Off-topic

Moria majú značne rozdielny vek.
P. Gabzdyl hovorí o SP-Aitken, že má 4,2 mld. rokov, a moria majú 3,8 mld rokov.
Podľa údajov odkazovanej geologickej mapy sú niektoré výlevy láv v moriach ešte podstatne mladšie - povrch centrálnej časti Mare Imbrium je starý "len" ~2,3mld. rokov, a oblasť okolo miesta pristátia Luna-13 len 1,97 mld. rokov. Naopak výlevy v Mare Tranqullitatis sú staré až 3,76 mld. rokov - a to som teraz určite nenašiel najstaršie a najmladšie štruktúry...
Takže aj impakty, ktoré moria vytvárali ako kráterové a panvové štruktúry a "provokovali" výlevy láv rôzneho veku museli byť značne roztiahnuté v čase.
A podľa toho, čo hovorí P. Gabzdyl, to môže byť aj tak, že impakty sú rozložené viacmenej rovnomerne, ale len na privrátenej strane s tenšou kôrou dochádzalo k výlevom veľkého objemu láv - na odvrátenej strane nie, zostali len "suché" kráterové a panvové štruktúry.

Domnievam sa, že takéto úvahy nie sú v téme exoplanét celkom offtopic - mnoho procesov, ktoré prebehli na Mesiaci, aj na Zemi, v rannom období vývoja slnečnej sústavy, má/môže mať analógy vo vývoji exoplanét i celých planetárnych systémov cudzích hviezd. A treba ich brať do úvahy napríklad pri posudzovaní možností života alebo "obývateľnosti" rôznych objavených exoplanét. Proste vôbec nestačí, že planéta je v "obývateľnej zóne" svojej hviezdy.