Astronomická pozorování

[MaG]

Jestli se toto takhle stalo, bylo to opravdu mimořádně zajímavé. Pokud běžná neutronová hvězda má řádově nižší desítky kilometrů, tak to od sebe musely být fakt blízko.

[Alchymista]

Tam sa museli diať zaujímavé veci už pred týmto "dvojvýbuchom"...
Zrejme to bola pôvodne tesná dvojhviezda so zaujímavým vývojom - pokiaľ viem, neutronová hviezda môže vzniknúť len pri výbuchu supernovy.
Je celkom škoda, že je to trochu priďaleko na lepšie pozorovanie (asi štvrť miliardy parsec ~820 MLy).

Na druhej strane - na procesy vedúce k vzniku merateľných gravitačných vĺn je zdravšie dívať sa z bezpečnej vzdialenosti...

[Matusor]

Ak viem, tak neutrónová hviezda môže ešte vzniknúť tak, že biely trpaslík 'pretiahne' materiál od blízkej spoločníčky vo dvojhviezde

[MaG]

Hele na tohle téma bych rád viděl nějaké relevantní práce. U bílého trpaslíka, co si dost nahrabe dojde k tak intenzivnímu výbuchu jako Ia supernov, že tam asi není šance na zhroucení se jádra do zbytku jako je neutronová hvězda. U bílých trpaslíků s železným jádrem by to bylo pravděpodobnější, ale nemám moc informace, kde by to někdo podpořil závažnější studií. A hlavně nevybavuji si, že by byla pozorována taková exploze, kde by po ní pulsar zbyl, nadto s takovou periodou, aby to odpovídalo takové explozi, protože ty pulsary, co známe, jsou pozůstatky po výbuchu velmi hmotných hvzěd. Vypadá to, že takový scénář nebyl pozorován a jde jen o teorii.

[Alchymista]

Supernova typu Ia začína od jadra bieleho trpaslíka - keď explozívne horenie začne od povrchu, mala by z toho byť len nova s odvrhnutím obálky.

Ale viem si predstaviť scenár, kde by to mohlo fungovať...
Majme trojhviezdny systém, tvorený neutronovou hviezdou, bielym trpaslíkom a "normálnou" hviezdou. Biely trpaslík a neutrónová hviezda tvoria tesný pár, tak tesný, že biely trpaslík je gravitačným pôsobením neutronovej hviezdy zdeformovaný a vypĺňa čiastočne alebo úplne svoj rocheho lalok.
Z normálnej hviezdy, ktorá tiež čiastočne alebo úplne vypĺňa svoj rocheho lalok, preteká hmota na túto dvojicu, a biely trpaslík tak môže nabrať dostatok hmoty na zapálenie reakcie v povrchovej vrstve.
Za priaznivých okolností môže detonácia nazbieraného materiálu na povrchu vytvoriť rázovú vlnu, ktorá dopadne na jadro bieleho trpaslíka a stlačí ho za hranicu neutronizácie - mechanizmus by bol podobný, ako jednobodová iniciácia nálože normálnej trhaviny v jadrovej bombe (nálož normálnej trhaviny aj štiepny materiál majú "šišatý" tvar, nie guľovitý a iniciácia je na užšom konci "vajíčka").
Pri takomto scenári navonok (spektrum, svetelná krivka) vybuchne biely trpaslík ako supernova Ia, ale jeho jadro prejde neutronizáciou a vytvorí neutronovú hviezdu s nízkou hmotnosťou.

Scenár by zrejme riešil aj druhý problém - veľmi rýchle splynutie dvojice neutronových hviezd po výbuchu supernovy. Jednoducho preto, že už pôvodná dvojica biely trpaslík - neutronová hviezda tvorili veľmi tesný pár.

Jadrová nálož W88 s jednobodovou iniciáciou (približná schéma)- štiepna nálož je vrchná, nálož normálnej trhaviny je svetlo žltá (tmavožltá/okrová je výplň "radiačného kanálu" - materiál s vysokou priehľadnosťou pre roentgenové žiarenie) .