forum.kosmonautix.cz

..za cca 1-1.5 milion let.

Podle me by to nezpusobilo jen chaos v Oortove oblaku, ale mozna i vychyleni planet vcetne Zeme z jejich obeznych drah.

Gliese ma 0,5 – 0,9 hmotnosti Slunce.

"Dostat by se k nám mohla hvězda dokonce až na vzdálenost 0,07 světelného roku, tedy více než pět bilionů kilometrů. "
https://medium.seznam.cz/clanek/jarosla ... p&seq_no=1


"A star called Gliese 710 will pass within 10,000 astronomical units — 1 AU is equal to the average Earth-Sun distance of 93 million miles"
https://www.astronomy.com/science/wande ... gly-often/

jeto za dlouho, takže mě to nechává zcela klidným

Z pohledu vyvoje cloveka historicky ne ta daleko.

Pred milionem let uz jsme umeli pouzivat zakladni nastroje, ohen a sofistikovanejsi lovecke techniky

https://cs.wikipedia.org/wiki/%C4%8Clov ... Dmen%C3%BD

Hawk píše: 1.8.2024 14:48 Podle me by to nezpusobilo jen chaos v Oortove oblaku, ale mozna i vychyleni planet vcetne Zeme z jejich obeznych drah.
Gliese ma 0,5 – 0,9 hmotnosti Slunce.

Vzdálenost 10.000AU představuje pro Zemi silové působení ve velikosti 1/100.000.000 silového působení od Slunce. Takže, jakou katastrofu lze očekávat ?

milantos píše: 2.8.2024 11:25

Hawk píše: 1.8.2024 14:48 Podle me by to nezpusobilo jen chaos v Oortove oblaku, ale mozna i vychyleni planet vcetne Zeme z jejich obeznych drah.
Gliese ma 0,5 – 0,9 hmotnosti Slunce.

Vzdálenost 10.000AU představuje pro Zemi silové působení ve velikosti 1/100.000.000 silového působení od Slunce. Takže, jakou katastrofu lze očekávat ?

Síla na Zemi je sice dost malá, ale přítomnost Gliese by mohla postupně ovlivnit oběžné dráhy planet, vč. Země. Nebo se pletu? Postupem času by to samozřejmě mělo dopad na klima a lidstvo..jakou katastrofu očekávat si troufat nehodlám..

Bojím sa, že do milióna rokov už tu ľudstvo kvôli vlastnej hlúposti nebudeme, či už kvôli vojnám alebo klíme alebo čomukoľvek inému, čo si dnes ešte ani nedokážeme predstaviť, takže nás to nemusí trápiť.

"Blízky prielet" bude proces trvajúci niekoľko tisícročí, možno i viac ako 10 000 rokov. Teda typické trvanie technickej civilizácie.

0,07 ly je 662 251 133 081 km, teda 4426.8 AU (https://www.calculateme.com/astronomy/l ... units/0.07)
Dráha Zeme - a zrejme všetkých planét - bude pri priblížení ležať tak hlboko vo sfére gravitačného vplyvu Slnka, že gravitačný vplyv Gliese 710 bude asi menší ako vzájomné gravitačné ovplyvňovanie planét. Čož ale nevylučuje napríklad merateľné zmeny výstrednosti zemskej dráhy alebo zmenu sklonu dráhy voči ekliptike (to vyžaduje relatívne viac energie).

Podobne je to z vplyvom hviezdy na Oortov oblak komét. Niečo pomieša, niečo zoberie sebou, niečo vyhodí mimo slnečný systém, niečo málo postrčí na dráhy smerom dovnútra slnečného systému.

Čo by mi ale robilo väčšie starosti, je Oortov oblak komét patriaci ku Gliese 710 - Slnko je väčšie, takže tých komét si zrejme privlastní relatívne viac a oblak tiež zamieša silnejšie... S následkami pre vnútornú oblasť slnečného systému.

K podobným udalostiam - tesnému zblíženiam Slnka s inou hviezdou - už muselo v minulosti dôjsť a to zrejme opakovane. Bolo by zaujímavé zistiť, ako dávno k takej udalosti došlo naposledy a ako tesne sa hviezda k Slnku priblížila. A aké to malo následky.


Graf z wiki ukazuje "najbližšie hviezdy" za 20000 rokov do minulosti a 80000 rokov do budúcnosti, čož je v astronomických merítkach bohužiaľ interval príliš krátky

Podľa tabuľky na https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_n ... encounters prešla hviezda HD 7977 (1,07M☉) pred 2 764 000 rokmi (+28000/−29000) vo vzdialenosti menej ako pol svetelného roku, "presne" 0.478 (+0.104 −0.078) Ly. Dnes je vzdialená 246.74 Ly a má zdanlivú magnitúdu 9,04.

Malý červený trpaslík a hnedý trpaslík (teda dvojhviezda) Scholz's Star (WISE 0720−0846 or WISE J072003.20−084651.2) s hmotnosťou 0,095 + 0,063M☉ prešiel pred 78 500 rokmi okolo Slnka vo vzdialenosti 0.82 (0.37/−0.22) Ly. Dnes je vzdialený 22.2Ly a má zdanlivú magnitúdu 18,3.

Ukazuje to dve veci:
1) priblíženia asi nie sú až tak výnimočné či vzácne (v astronomickom/geologickom čase). Dochádza k nim zrejme každých niekoľko milionov rokov.
Takže to "miešanie oortovho mraku" asi nebude až tak strašná vec... teda - pokiaľ to nie je tak, že "zamiešané komety" z vonkajšieho okraju Oortovho mraku ešte do vnútra slnečného systému nedoleteli...
2) Je problém odhaliť menšie hviezdy, ktoré sa k Slnku priblížili v minulosti alebo sa môžu priblížiť v budúcnosti meranej na miliony rokov.
O stotisíc rokov by bol problém s dnešnou technikou Scholzovu hviezdu vôbec nájsť, identifikovať a určiť vektor jej pohybu.

Nehovoriac o tom, že blízke stretnutie s inou hviezdou môže vektor pohybu Scholzovej hviezdy tiež zmeniť a doklad priblíženia k Slnku sa stratí.