Tu je Bill Kerman a vítam vás pri správach o deviatej.
Poďme hneď k hlavnej správe. Našimi výkonnými ďalekohľadmi pozorujeme veľký teleskop Valašského kráľovstva, ktorý je niekoľko dní na obežnej dráhe. Vždy počas preletu nad Juhokerbinskou Socialistickou republikou sme zaznamenali, že je natočený a špehuje naše tajné pozemné zariadenia a hlavne Barišnikovovo vesmírne centrum. Aby sme na túto hrozbu mohli odpovedať, začali sme pracovať na vlastnom teleskope, ktorý pošleme na obežnú dráhu do konca týždňa. Bude to jeden zo špionážnych teleskopov série Kerbin hole.
Zatiaľ však nemôžeme na túto technologickú hrozbu odpovedať, preto sme vyzvali oveľa staršiu a technologicky vyspelejšiu kozmickú agentúru KKA našich súdruhov spojencov. Tí vo svojej odpovedi naznačili, že už pracujú na svojom vlastnom špionážnom projekte.
Naša agentúra bola (donedávna) zameraná výhradne na vedu. Po tlaku ktorý na nás začalo vyvíjať Valašské kráľovstvo sme však začali aj s armádnym výskumom, čo neuveriteľne urýchlilo vývoj výkonných kvapalinových motorov K-33 a K-33.1. Dnes sme po prvý krát úspešne otestovali plnú dobu horenia, teda 100 a 130 sekúnd. Fotka z testu.

A teraz reportáž nášho redaktora Kurikuho Kermana.
Z Barišnikovovho vesmírneho centra sa hlási Kuriku Kerman. Iste ste všetci počuli o úžasnom nečakanom lete kerbinautov agentúry BáC na Mun. Pre kozmickú agentúru Brave and Crazy to bol určite veľký úspech. Alebo nie? Celý let bol totiž veľmi podozrivý.
Na začiatok ťažkotonážna raketa Zephyrus 6. Je príliš malá na vynesenie obrovského landeru na špici až ku Mesiacu, alebo len na obežnú dráhu okolo Kerbinu. To potvrdili aj letoví inžinieri z BáC, ktorí vyhlásili že orbita sa dosiahla za pomoci motorov landeru.

Druhá vec, ktorá je prinajmenšom podozrivá sa týka letu na Mun. Nevieme presne, koľko paliva v nádržiach landeru zostalo po lete na obežnú dráhu. Teoreticky by bolo možné dostať na až na Muna pristáť. Zachytili sme správu kerbinauta Jebbediaha Kermana po úspešnom pristátí.
V nádržích zbývalo jen pár kapek paliva, ale lander je bezpečně na povrchu.
Po vypočutí si tejto správy mi začali všetky kúsky skladačky zapadať.
Družica Muna-2 nám do Barišnikovho vesmírneho centra poslala túto fotografiu vlajky, ktorú údajne kerbinauti agentúry BáC zapichli do pôdy Munu.

Vôbec to nevyzerá ako logo BáC. Túto vlajku sme našli na súradniciach poskytnutých agentúrou Bác širokej verejnosti. Vďaka nim mal vraj ktokoľvek možnosť nájsť a odfotiť si miesto pristátia. Žeby sa agentúra BáC chválila cudzím perím? (resp. cudzou vlajkou)
Je tu toho viac! Citujem ďalšiu správu, tentokrát zachytenú z odlietajúceho landeru.
Zážeh motorů odlepil lander od povrchu Munu a za necelé dvě vteřiny došlo palivo. "Tady vidíte, jak to bylo těsný," hlesnul jenom od telemetrie Tomáš Kerman.
Toto je úryvok z tajnej konverzácie medzi landerom a riadiacim strediskom.
A zároveň je to aj najväčší dôkaz, že vlastne kerbinauti z BáC nikde neboli. Za dve sekundy na obežnú dráhu Munu? Úžasný výkon. (irónia)
Nakoniec tu pre vás máme posledné dieliky skladačky, po ktorých už nikto nebude môcť povedať, že kerbinauti z BáC boli ďalej ako na LKO.
Po prvé, po pristátí už neexistujú žiadne fotografie letu od Munu až na Kerbin. Zverejnené boli iba niektoré z pristátia.
Nakoniec zakončím túto reportáž poslednou bodkou za všetkými konšpiráciami.
Všimli ste si niečo čudné na pristávacom module vesmírnej lode? Nie? Tak sa pozrite poriadne.
Po prístátí na Mune bola odoslaná na Kerbin a zverejnená táto fotografia.

Všimnite si malé solárne panely na bokoch pristávacieho modulu.
Tiež upriamte pozornosť na padák. Na module je iba brzdiaci. Podľa našich výpočtov (potvrdili nám to ľudia z KKA) by modul narazil na povrch pri použití tohto padáku rýchlosťou okolo 16 m/s, čo je ako naraziť v aute do steny rýchlosťou 57,6 km/h. Málokto by niečo také prežil a aj pristávací modul by bol určite poškodený. Na oficiálnej fotografii z pristátia však nič také nevidíme.

Navyše chýbajú malé solárne panely!
Čo sa teda podľa nás prvého kerptembra 2013 stalo?
Odštartovala superraketa Zephyrus-6. Lander pristál na povrchu Munu. V tom čase vyletela na obežnú dráhu Kerbinu ďalšia raketa a na nej kozmická loď s posádkou, ktorá ručne pristála s landerom na diaľku. Následne traja kerbinauti pár hodín počkali, vyslali pár oficiálnych správ ktoré akože došli z Munu a pristáli neďaleko vesmírneho centra agentúry BáC. Toto vysvetľuje napríklad chýbajúce solárne panely a nulové poškodenie pristávacieho modulu. Brzdiace padáky, ktoré boli na landeri sú totiž oveľa ľahšie a slúžili iba na obalamutenie ľudí. Pokiaľ nedisponujete obsiahlymi vedomosťami o problematike a nemáte prístup k tajným pánom agentúry BáC, nikdy nezistíte, že na pristávacom module je vážne iba ľahký brzdiaci padák.
Naopak, na vypustenej kozmickej lodi s kerbinautmi na LKO bol hlavný padák, ktorý bezpečne zbrzdil pristávací modul a pristál. (na poslednom snímku)
Posielam slovo do štúdia.
Bill K. - Ďakujem Kuriku Kermanovi za zaujímavú a pravdivú reportáž z prostredia kapitalistickej kerbinautiky. My sa s vami lúčime. Dovidenia.