forum.kosmonautix.cz

Saturn1234 píše: 5.11.2020 10:46 protože dýchání regilitu je podle mě dost nebezpečné.

Pocital jsem s tim ze stena bude mit strukturu "tuhej regolit - praskovy regolit - tuhej regolit"

Pri tisku by se nemuselo nic vypalovat zevnitr - da se to vytisknout tak ze po odebrani zbytecneho regolitu uvnitr zustane na stenach speceny regolit.

Proste nejak takto ale ve vetsim Stacilo by tam dovezt laser a ne uplne malo panelu.

Jeste jedno video, hodne popularizacni ale je tam par ukazek tistenych materialu.



Zminena metoda - odpad > tisk - je docela zajimava. Dovedu si predstavit ze vsechny mozne obaly, boxy atd... udelaji nemalo materialu ktery tam bude potreba dopravit. Po rozdrceni a mixem s regolitem je to pomerne slusnej matros pro tisk. Zrecykluje se neporadek a nevozi se nic navic.

Nebo takhle:
https://www.dezeen.com/2011/06/28/the-s ... us-kayser/

Jednoúčelové obaly na jedno použitie pre vesmírne výpravy??
ale ano, kúriť sa dá aj bankovkymi... A je to vyskúšané.

saturn - to už vyzerá o kus rozumnejšie ako blúznenie o laseroch

Laser má totiž dosť mizernú energetickú účinnosť. A je neporovnateľne efektívnejší pri "odoberacích" operáciách, ako pri "aditívnych" typu veľkorozmerná 3D tlač z nekvalitných materiálov, čož budovanie rôznych ochranných kupol a pracovných plošín jednoznačne je.
Z môjho pohľadu mi pripadá, že vytvorenie "hrubej stavby" pomocou spekanie tenkých vrstiev regolitu sústredeným slnečným svetlom je nepomerne efektívnejšie, rýchlejšie a jednoduchšie, ako rovnaké spekanie/tavenie laserom. A potrebné zariadenie bude tiež výrazne ľahšie - napríklad už len prívod energie k laserovému zdroju alebo mobilnej laserovej hlave 3D tlačiarne predstavuje niekoľko sto kilogramov pohyblivých káblov, dlhodobo vystavených mesačným podmienkam, ohrozených prejazdami vozidiel... Teda veľmi zraniteľných. Slnečný spekací vehikel (vehikel D) dokáže dobre fungovať na vlastný solárny panel/y, prípadne na výmenné nabíjacie batérie, laserový spekací vehikel rozhodne nie.
Ale netvrdím, že výkonné lasery uplatnenie nenájdu - dobre sa uplatnia pri "finálnom opracovaní" hrubej stavby - napríklad rôzne presné výrezy v stenách, dlhá kanály pre káblové a potrubné prechody... presné opracovanie slnečným svetlom spekaných či v slnečnej peci odlievaných tvaroviek a dielov, viem si predstaviť aj "zváranie" (že sa "kameň" nedá zvárať? ostaňme u toho, že to zatiaľ nevieme, pretože to nikto vedieť nepotreboval),

Boli spomenutú problémy s cestami a pohybom v teréne na Mesiaci. Domnievam sa, že je to "fantómová bolesť".
1) Spekací vehikel D vytvorí "ochrannú mrežu" povrchu cesty celkom rýchlo a cestu to nejaký čas uchráni od erózie.
2) Na mnohých miestach v našich mestách možno stretnúť kamennú či čadičovú dlažbu, ukladanú na pieskové lôžko, so štrbinami tiež vyplnenými pieskom. Technologia vymyslená ani nie rimanmi, ale možno už egypťanmi.
Povedal by som, že na ukladanie dlažby je až takmer zbytočné vymýšľať nejaký špecializovaný vehikel. Taviaca linka dokáže dodávať tvarovky taveného kameňa / čadiču celkom vysokým tempom, podobne ako ich laserový rezač môže vyrábať "vo voľnom čase" z akéhokoľvek dostupného materiálu

Zo šesťuholníkových tvaroviek s priemerom ~meter pri hrúbke 20-30cm uložených na polcentimetrovú medzeru zasypanú upechovaným regolitom a zatavenú postavím prvotriednu pristávaciu plochu pre takmer ľubovoľne ťažké výsadkové moduly. Každý hexagon by bol na Zemi pomerne ťažký - okolo 1-1,2 tony - ale na Mesiaci to predstavuje 6x menší manipulačný problém. Taká pristávacia plocha bude takmer bezprašná. A teda relatívne bezpečná aj v malej vzdialenosti od základne, na rozdiel od neupravených plôch, kde stále hrozí riziko odhodenia "kamienkov" veľmi vysokou rýchlosťou (kľudne i cez 50% výtokovej rýchlosti spalín motora)

To máš pravdu. To s tou přistávací plochou je dobrý nápad . Ale technologie se ještě musí trochu vylepšit, protože tohle moc dobře nevypadá:

Myslím že ta síra by tomu mohla pomoct.

čím, z čoho a ako to vyrábali?
Pretože toto vyzerá ako výtvor vzniknutý "v piatok pobede".

Napodobiť dostatočne dobre mesačný materiál je celkom veľký problém, pretože je v prvom rade prvotriedne odvodnený. Asi porovnateľne, alebo lepšie ako čerstvé cementárenské "slinky". Celkom zaujímavé je aj tribologické zloženie a tvary rôznych frakcií - mesačný regolit vznikal trieštením rázovými vlnami, čo je mechanizmus hodne odlišný od mechanizmov mletia na hociakom mlyne, takže tvar a charakter zrniečok je iný. Napríklad majú vodou a vzduchom nezatupené ostré hrany (ale ano, vodou... Voda zo vzduchu stačí na naleptanie a tým otupenie hrán drveného skla už po pár hodinách - laboranti okolo elektronových mikroskopov, pripravujúci vzorky na mikrotomoch "by vedeli rozprávať").

Je to odsud:
https://www.sciencedirect.com/science/a ... 6518303874
Takže myslíš, že kdyby to "rozmlátlili kladivem" bylo by to lepší?

Alchymista píše: 5.11.2020 15:05 Jednoúčelové obaly na jedno použitie pre vesmírne výpravy??
ale ano, kúriť sa dá aj bankovkymi... A je to vyskúšané.

Podivej se kolik odpadu se likviduje z ISS. Predpokladam ze u cesty na mesic bude vyrazne ekonomictejsi obal dopraveny na misto (treba blbej pytlik v kterym je dehydrovane jidlo) tam nechat a proste ho vyuzit.

Vem treba jenom vodu - te se spotrebuje velke mnozstvi (urcite ze zacatku). Mas moznost ji vozit v plastove bandasce a nebo nadrzi ktera bude soucast pristavaciho modulu. V prvnim pripade se po pristani vylozi a zustane na mesici. Po vycerpani se muze roztavit a pouzit jako pojivo nebo prohnat beznou FDM tiskarnou a udelat z ni treba kus nabytku. V pripade ze se pouzije opakovatelne pouzitelna nadrz tak to znamena ze se musi odvezt zpet na zemi k naplneni. I kdyby "jen" na obeznou drahu mesice tak to znamena ze modul musi mit palivo kterym ten prazdny kus hw vyzvedne z povrchu.

Lode pro start z mesice je potreba mit co nejlehci (minimalne do doby nez tam bude "benzinka") protoze veskere palivo pro vzlet si musis dovezt ze zeme. Vozit zpatky prazdny petflasky se imho fakt nevyplati.

Treba biodpad by se mohl schranovat na pozdejsi dobu pro potreby farmareni. Vzpomente na film Martan, jak se pestoval brambory....

Jestli jsou na Mesici velke zasoby vody, tak se vyplati co nejdrive se venovat automatickemu ziskavani samotne vody a priprave paliva, treba pro landery.
Dalo by se to vyuzit i k zasobovani Gateway, kdyz dokazeme mozna za par let poslat automaticky vzorky z Marsu zpet na Zemi, tak se to snad casem podari z Mesice na Gateway.