V čase prvého Sputniku už mali sovieti termojadrovú bombu RDS-37 (od roku 1955) s nominálnym výkonom 3Mt (skúšanú na zmenšený výkon 1,6Mt - na českej wikistránke je uvedený nezmysel).
RDS-37 už bola schopná prepravy "stredným" bombardérom Tu-16, teda hmotnosť úplnej trojmegatonovej bomby bola pravdepodobne pod päť ton.
Rusove v te dobe neumeli zmensit atomove hlavice
USA ešte na začiatku roku 1954 nedisponovali transportovateľnou termonukleárnou náložou, prvý prototyp s tuhým LiD bol až test Castle Bravo (v marci 1954, prototyp TX-21). Ale v rámci serie testov Castle boli opätovne testované aj prototypy náloží s kryogennym systemom podobné Ivy Mike.
Raketa R-7 bola zavádzaná do výzbroje oficiálne v roku 1959 a mala nosnosť 3t na diaľku 8000km, výkonnejšia R-7A z roku 1960 potom 5370kg na diaľku 12000km. Američania síce presný výkon nepoznali, ale z hmotnosti a dráhy Sputnik 3 im muselo byť zrejmé, že sovieti disponujú raketou, ktorá je schopná dopraviť na obežnú dráhu okolo jeden a pol tony, čo po prevedení na balistickú raketu znamená nosnosť okolo šesť ton na 10 000 km. To je jedna vec.
Druhá vec - v roku 1961 sovieti demonštrovali odpálením RDS-220 na Novej Zemli svoju schopnosť vyrobiť multimegatonovú nálož dopraviteľnú lietadlom. Výkon odhadnutý (v tom čase) na 57Mt a hmotnosť odhadovaná na 15-20 ton dávali relatívny výkon 2,8-3,8Mt na tonu konštrukcie, čo bolo začiatkom 60. rokov mierne menej ako u najlepších amerických pokusov. Ale zverejnenie informácie o redukovanom výkone "Kuzkinej mati" tieto úvahy narušili - pre neredukovaný výkon okolo 100Mt vychádzal relatívny výkon 5-6,6Mt na tonu.
Z takýchto ramcových výpočtov a odhadov potom vychádzal odhad možného výkonu bojovej časti rakety R-7A až na 20-25 megaton. Nie je podstatné, že takú nálož sovieti v tom čase nevyrábali a R-7A ju teda nikdy neniesla - v tom čase to nikto nevedel.
Aj uvaha o propagandistickej show vedenej Koroljovom stojí na vode. Podstatnú časť "show" nasledujúcej po prvom sputniku totiž obstaral západ kompletne vo vlastnej réžii, sovietsku propagandu to naopak značne zaskočilo - vedúci propagandisti vedeli o kozmonautike a sovietskej raketovej technike doslova ...

ako povedať slušne

.... slušne povedané - nevedeli nič. Predpokladali, že to bude zaujímať zopár odborníkov a nadšencov, ale rozhodne nie masy.