Ahoj, nejaké skúsenosti s výrobou raketových motorov mám ,tak ti snáď pomôžem
Čo sa týka TPH KNO3/cukor-nnepouži glukózu, použi radšej sorbitol (C6H14O6 –alifatický polyhydroxyderivát, jeden zo stereoizomérov 1,2,3,4,5,6-hexanhexolu).V obchode ho kúpiš pod názvom Sorbit, D-Sorbit. Podrobne sa tomu venujú stránky pána LK(najlepšie čo o tomto bolo kedy u nás napísané)
http://raketky.x2u.cz/,takže len zopár mojich postrehov : ak chceš mať väčší komfort pri tavení zmesi- použi pomer tam uvádzaný (65/35),v prípade že chceš ísť za čo najväčším výkonom použi pomer teoretického maxima zmesi (68/32)-ten zisk asi 2s je v našich podmienkach síce zanedbateľný, ale vzhľadom k vyššej teplote a reakciám bude skutočný impulz/ťah vyšší .Ja osobne by som ti doporučil TPH SX-81 je určite najlepšia (vzhľadom na našu situáciu, v skutočnosti je dokonca nepatrne horšia- stráca asi 4s na teoreticky najlepšiu zmes- čo je však zanedbateľné )a ako jediná sa aj v malých motoroch pri nízkych tlakoch dokáže priblížiť maximu, na zahrazení je ešte menej citlivá ako klasická a to je KNSB TPH označovaná ako tzv. "burning plateau" teda správa sa „dobrá“. Pokiaľ by sa aj s inými takto laborovalo ako s touto, dávno by trhali plášť. Ak budeš robiť kanálkové motory tak by som ti doporučil aditiváciu Fe2O3,v prípade, že čelné tak aditiváciu práškovým zinkom ( príde mi lepšia než všade vehementne doporučovaný hliník, ktorý je síce výborný, ale v motore samozrejme nehorí na rozdiel od zinku, ktorého pary navyše ešte priaznivo ovplyvňujú situáciu počas horenia v palivovej komore.
Mletie nepodceňovať !!! Sorbitka s nemletým KNO3 nefunguje. Nefunguje, nemôže, ani keby chcela. Ber to ako fakt. Princíp jej funkcie pri horení je tvorenie veľmi jemného uhlíku na rozhraní sorbitol-KNO3; v prípade že kryštály sú hrubé, vzájomná kontaktná plocha medzi sorbitolom a KNO3 je relatívne malá, uhlíku sa tvorí teda veľmi málo a zmes nefunguje, horí pomaly a len doutná,pulzuje.
Cukrovej TPH sa venujú aj stránky Richarda Nakky,ktorý je zároveň generálnym manažérom/riaditeľom projektu ss2s :
http://www.nakka-rocketry.net/
Ss2s (sugar shot to space)- projekt ktorý chce dostať cukrom poháňanú raketu do vesmíru (myslím že táto téma by si vyžadovala trochu viac pozornosti) :
http://sugarshot.org/
Ad použitie hliníka : Al sa používa bežne ,nie však v týchto kompozíciách .V KNSB nehorí, na spálenie potrebuje podľa materiálov NASA teplotu až okolo 2500°C a tej sorbitolová TPH nedosahuje, alebo látku ktorá naruší ochrannú vrstvu Al2O3.Zpravidla sa jedná o halogény.Al sa najčastejšie používa do chloristanových a APCP kompozícii, a niektorých dusičnanov za súčasného použitia PVC-plastiolu ako paliva.
Ak budeš mať dobre zvládnutú túto základnú TPH môžeš prejsť na (o dosť výkonnejšie a efektnejšie) kompozitné paliva.(napr.NaN/Mg/epoxy),AP+
...Napríklad ja sa teraz venujem APCP.
Nejako takto vyzerá horenie NaN/Mg/epoxy
APCP už poznáme
Ďalšou veľmi zaujímavou a amatérsky možnou sú TPH založené na bázi zinku a síry. Nejde o horenie v pravom zmysle slova ale o chemickú reakciu zlučovania dvoch prvkov podľa vzorca : Zn + S ----> ZnS.
Základný pomer je : Zn...67,1%
S.....32,1%
Delia sa na : Zinkit (palivo je nalisované do motoru veľkou silou, využíva sa pritom „lepivej“ vlastnosti síry)-rýchle „spaľovanie“ .
Micrograin (palivo je pripravené roztavením síry)-veľmi pomalé „spaľovanie“.
Výkon tejto TPH síce nieje nic moc, ale zato let rakety poháňanej touto TPH je vskutku veľmi efektný.
