Zaujímavé svedectvo o vývoji atmosfér Venuše a Zeme (a Marsu) podáva obsah a izotopové zloženie argónu.
Na Slnku sa vyskytujú len izotopy argónu 36Ar (83,4%) a 38Ar (15,6%, pomer cca 5,3:1) - argón 40Ar je len v stopovom množstve.
Na Zemi je pomer izotopov 36Ar a 38Ar podobný (5,5:1), ale netvoria spolu ani pol percenta - 99,6% pozemského atmosferického argónu je izotop 40Ar
Na Venuši je pomer izotopov 36Ar a 38Ar tiež podobný, ale tvoria zhruba polovicu všetkého argónu v atmosfére Venuše, a 40Ar tvorí druhú polovicu. Celkovo má Venuša v atmosfére zhruba 90x viac 36Ar a 38Ar ako Zem, ale v porovnaní so Zemou len asi štvrtinový objem 40Ar. Marťanský argón je takmer čistý 40Ar, takže o pôvodné izotopy 36Ar a 38Ar prakticky prišiel, spolu s celou atmosférou a argón 40Ar bol doplňovaný z vulkanickej činnosti v neskoršom období.
Má to zaujímavé dôsledky pre úvahy o vývoji atmosféry a planéty:
Argón 40Ar je "rádiogenny", vzniká rádioaktívnou premenou draslíku 40K, a do atmosféry sa môže dostať len z povrchových hornín alebo pri vulkanickej činnosti.
Venuša si podržala veľké množstvo pôvodného argonu 36Ar a 38Ar, čo naznačuje, že jej hustá atmosféra bola "vždy" relatívne veľmi odolná proti stratám ťažších plynov (z predošlého - Jeansov parameter pre Venušu a 36Ar je okolo 135). "Malé" množstvo izotopu 40Ar naopak naznačuje, že vulkanická činnosť s uvoľňovaním plynov do atmosféry bola na Venuši vždy slabá, prinajmenšom - podstatne slabšia ako na Zemi.
Alebo Venuša dostala na začiatku málo draslíka 40K, čo je ale nepravdepodobné...
Na druhej strane - Zem má v porovnaní s Venušou až zarážajúco málo 36Ar a 38Ar... Čo je tiež nepravdepodobné...
Ale pre "veľmi malé množstvo" pôvodného argónu 36Ar a 38Ar na Zemi, v porovnaní s Venušou, existuje jedno veľmi dobré vysvetlenie:
Zrážka s planetou Theia (ktorá viedla okrem iného ku vzniku Mesiaca)
Zrážka a jej nasledujúce efekty museli mať takú intenzitu, že sa celá pôvodná planetárna kôra znovu roztavila prinajmenšom do plastického stavu (a bola následne prekrytá vrstvou trosiek hrubou desiatky až stovky kilometrov (nie metrov) a atmosféra sa zahriala na niekoľko tisíc stupňov - v dôsledku týchto javov Zem stratila prakticky celú pôvodnú atmosféru, prinajmenšom 90%, ale skôr 95 až 99% pôvodnej atmosféry, ktorá bola zložením a hustotou možno podobná atmosfére Venuše.
Takže množstvo 36Ar a 38Ar v atmosfére Zeme zodpovedá tomu, čo zostalo z pra-pôvodnej atmosféry Zeme.
A tiež to ukazuje, že naša Zem nie je až tak "tuctová planéta" vo vesmíre - zažila (a prežila) vzácne a málo pravdepodobné katastrofické udalosti, ktoré postrčili vývoj planéty a následne aj vývoj života určitým smerom, ktorý (dúfam že len zatiaľ) vrcholí technickou civilizáciou schopnou letov do blízkeho vesmíru.
A možno aj v takýchto udalostiach je skrytá odpoveď na Veľkú Otázku "Kde teda, do pekla, sú?"
, pre Venušu ~300km, teplota ~275K, pre Mars ~200km, teplota 200-220K, extrémne až 400K
- môže za to CO2 v exosfére Venuše ... efektívne zachytáva UV žiarenie a premieňa ho na IR žiarenie, ktoré hneď vyžiari do vesmíru. Kyslík a dusík v exosfére Zeme fungujú takmer opačne.