Zdar, jen bych se na moment vratil k atomovemu motoru Nerva, resp. ke konstrukcim tohoto typu.
Vsude se uvadi, jak jsou vytokove plyny radioaktivni. Pritom se vsude uvadi jako pracovni medium kapalny vodik.
Jelikoz se ve vodiku v beznych podminkach vyskytuje neutron jen velmi sporadicky v atomu deuteria, co presne by na tom melo byt tak hrozne radioaktivni? Chapu ze z energetickeho hlediska je pracovni medium s obsahem deuteria nebo tritia efektivnejsi, ale jelikoz ho na Zemi bezne nemame, pracujeme s velmi cistym vodikem jeden proton jeden elektron...
Re: Nové pohony kosmických lodí
Napsal: 17.10.2021 10:45
od Alchymista
V danej dobe a s ohľadom na konštrukciu motora - zrejme hrozila erozia vnútornej konštrukcie motora prúdiacim plynom. Tam totiž mal byť grafitový moderátor reaktoru, od ktorého sa mal vodík ohrievať. Pri testoch prekročili teploty reaktoru 2000K (až do 2400K), ale v reálnej prevádzke mali byť teploty v motore/reaktore ešte výrazne vyššie a to je problém. Reálny motor NERVA mal mať tepelný výkon cez jedne gigawatt.
Sovieti s motorom RD-0410 dosiahli koncom 70. rokov tepelný výkon ~65MW a teplotu vodíku cez 2600K (RD-0410 bol značne menší ako NERVA, maximálny tepelný výkon bol "len" necelých 200MW)
ale, uprimne povedané - tiež mi to príde skôr ako dobrá výhovorka, než ako skutočný dôvod...
Re: Nové pohony kosmických lodí
Napsal: 28.5.2022 7:42
od Sajri
Navazuju na svůj předchozí příspěvek v tomto vlákně.
Projekt difrakční sluneční plachty postoupil do další fáze a od NASA obdržel financování na další dva roky ve výši 2M $. Předpokládá se, že v této fázi dojde k optimalizaci materiálu pro výrobu plachty a začnou pozemní testy.
americium 241 by malo byť teoreticky 4-6 krát lacnejšie ako plutonium 238 (~$1500-$1800 vs $8000-$10000 za gram 238Pu z "novovýroby")
Amerícium má ale polčas rozpadu 432 rokov oproti 87,7 roku plutonia - produkcia tepla na jednotku hmotnosti je teda zhruba 5 krát nižšia - takže na rovnaký tepelný tok ho musí byť zhruba 5x viac. Otázkou tiež je, aké veľké sú reálne zásoby, pretože v praxi sa používajú množstvá ako "štvrť miligramu" a podobne (to sa už nemeria na váhu, ale na "aktivitu" - typicky 30-40kBq)
Re: Nové pohony kosmických lodí
Napsal: 22.3.2023 16:39
od Edemski
Že by budoucnost? Opakovatelně zapalované pevné palivo?.
Re: Nové pohony kosmických lodí
Napsal: 23.3.2023 11:21
od Alchymista
Zákerná otázka: Isp paliva pri započítaní zdrojov el. energie? Spotreba el. energie na jednotku ťahu?
Re: Nové pohony kosmických lodí
Napsal: 24.3.2023 1:13
od Alchymista
Asi nie celkom originálny "okamžitý" nápad na podnete starších príspevkov v téme:
(mikro)motor na princípe atramentrovej tlačiarne - tlaková komôrka s výkonným odporovým (mikro)telieskom a vhodne tvarovaná expanzná tryska na urýchlenie pár vhodnej kvapaliny (najskôr asi liehu - voda má až zbytočne veľké skupenské teplo)
Isp asi nič moc - na úrovni peroxidu a ťah baterie trysiek najskôr v milinewtonoch, skôr mikronewtonoch. Ale doba práce pravdepodobne v hodinách, dňoch, možno až týždňoch s kilogramom "paliva" alebo presnejšie - reakčnej hmoty.
Výhoda - spotreba len pár watt - na úrovni atramentovej tlačiarne.
Re: Nové pohony kosmických lodí
Napsal: 24.3.2023 6:56
od Edemski
Coloidni microthruster je na Lisa Pathfinderu
Edit: Teda oni jsou tam dva, hrubý a jemný