VaclavC píše: 20.10.2026 9:34
Jak vlastně jednotlivé díly potom napojují?
A vkrádá se mi myšlenka, že Elon udělal sakra dobře, když se u BFS/Starship rozhodl, že kompozity ne, že se půjde s nerezí. Myslím, že to tenkrát i zdůvodňoval mj i tím, že nerez mu oproti kompozitům dovolí rychle vyrábět prototypy a testovat.
To je ich know-how, ako to robit
Squierik píše: 20.10.2026 12:02
Keď sa pozrieme na mladšieho bráchu Electron, tak len samotné telo z kompozitu trvá vyrobiť 12 hodín. V tomto je RocketLab dosť popredu. Najviac času zaberie navrhnúť, vyrobiť, otestovať a kalibrovať formy, to trvá niekoľko mesiacov.
Takže pre SpaceX nepoužiteľné s ich vývojom za pochodu, kedy X krát zmenili rozmer rakety.
Ale pre tradičnejšiu firmu, ktorá viac rýsuje ako vyrába prototypy to može fungovať dobre. Uvidíme ako sa s tým poperú.
Pre SpaceX bolo v podstate jedno, ci isli do kompozitov, alebo nereze, oba materialy boli pre nich nove.
- Falcon1 ani Falcon9 neboli v takom rozsahu kompozitne, nemali skusenosti s vyrobou tak velkych dielov z kompozitu
- to iste plati aj pre nerez, pre ktoru sa rozhodli, tak isto nemali skusenosti, isli do nej, lebo mala vic vyhod ako kompozit
- v podstate ziadna fitma nemala skusenosti s vyrobou dielov pre raketovy priemysel v takom rozsahu, ktory je potrebny pre Starship, ci uz z kompozitu, alebo z nereze, nemali moc od koho odpisovat
RocketLab tiez nie je uplne tradicna raketova firma, celokompozitne rakety nie su "tradicne" rakety
- to iste, co som pisal o SpaceX plati aj o RocketLabe, zacali s kompozitmi, nebolo iste, ze to pojde v takom meradle
- Electron je uspesna spolahliva raketa, na ktorej sa naucili ako na to
- ono to nie je len zvacsit nieco, ked je diel vacsi, objavia sa problemy, ktore pri mensom nie su
