forum.kosmonautix.cz

09
Apollo 8

Krajina:
- USA

Cieľ:
- orbitálny let

Bezpilotné testy lode a rakety:
- 0 neúspešné
- 0 čiastočne úspešné
- 2 úspešné

Pilotovaný let:
Rampa: Kennedy LC-39A
Raketa: Saturn V
Lod: Apollo CSM-103 - No.19
Štart - 21.12.1968 12:51 UTC
Pristátie - 27.12.1968 15:51 UTC
Doba letu: 6 dní, 3 hodiny, 42 sekúnd

Posádka:
James A. Lovell Jr., William A. Anders, Frank F. Borman II
(na fotke z ľava)



- pre Lovella to bola jeho 3. misia, najvačšiu slávu mu prinieslo kreslo veliteľa jeho nasledujúcej misie
- pre Andersa sa jednalo o prvú cestu mimo atmosféru Zeme
- Frank Borman sa vydal na svoju druhú a zároveň poslednú misiu

Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvý pilotovaný štart zostavy lod Apollo a raketa Saturn V
- prvý pilotovaný let smerujúci mimo obežnú dráhu Zeme
- prvý pilotovaný let na orbite Mesiaca (10 obletov)
- CSM sa testoval na orbite Zeme v bezpilotnom režime, ale k Mesiacu letel prvý raz až pri misii Apollo 8 s posádkou
- prvá pilotovaná misia, ktorá v prípade problému nemala možnosť "okamžitého" prerušenia misie a návratu na Zem
- členovia posádky sa stali prvými ľudmi, ktorí videli odvrátenú stranu Mesiaca vlastnými očami
- loď nemala dokovací mecahnizmus

- posádka chcela loď pomenovať "Columbia", ale NASA to znovu zamietla (podobne ako pri Apolle 7) a trvala na volacom znaku Apollo 8
- James Lowell sa stal prvým astronautom, ktorý letel ako velitel misie (Gemini XII) a pri svojej dalšej misii (Apollo 8) velitelom nebol
- prvé živé vysielanie z orbity Mesiaca. Toto vysielanie sa stalo v tej dobe najsledovanejším živým prenosom histórie
- počas tohoto letu spravil William Anders fotoaparítom Hasselblad 500 EL jednu z najznámejších fotografií hisrórie, východ Zeme nad Mesiacom

- záložnú posádku tejto misie tvorili: Armstrong, Aldrin a Haise
- táto záložná posádka sa neskôr rozdelila a stali sa členmi dvoch najsledovanejších misií programu Apollo

Komplex LC-39:
- pre rampu LC-39A to bol prvý pilotovaný štart programu Apollo a prvý pilotovaný štart vôbec
- od tohoto štartu sa komplex LC-39 na dlhú dobu stal výhradným miestom pilotovaných štartov z územia USA
- z LC-39A štartovali všetky pilotované misie Saturnu V s výnimkou Apolla 10, ktoré využilo LC-39B

Pôvodný plán misie:
- Apollo 8 malo podľa pôvodného plánu uskutočniť test lunárneho modulu na obežnej dráhe Zeme
- lunárny modul (LM-3) sa do KSC dostal neskôr a s viac ako 100 vážnymi defektmi, ktoré bolo nutné pred štartom opraviť
- NASA bola pod tlakom sovietov, ktorým sa úspešne podarilo obletieť Mesiac a vrátiť živého tvora na Zem, program Zond (na palube boli korytnacky)
- vesmírny závod vrcholil a USA nechcelo sovietom dovoliť ďalší "zárez" do tabuľky prvenstiev, pilotovaný oblet Mesiaca
- bolo rozhodnuté, miesto čakania na LM-3 sa zmenila posádka a misia Apollo 8 sa pokúsi o pilotovaný oblet Mesiaca

EDIT: doplnené
- pri misii Apollo 8 boli posledný krát použité kamery na zachytenie "stagingu", oddelovania stupňov Saturnu V
- pri ďalších štartoch Saturnov V sa už nepoužili s ohľadom na váhové limity, letel vždy aj lunárny modul
- kamery boli po "stagingu" odhodené a na padáku pristáli v oceáne

Poznámky:
- lod Apollo svoj prvý pilotovaný let už absolvovala
- Apollo 8 startovalo z inej rampy, na inej rakete a s iným cieľom misie, preto je v zozname

Štart misie


Spomínaná fotka, ktorú spravil Anders


Apollo kamerové kapsule

10
LM-3 "Spider"
Apollo 9

Krajina:
- USA

Cieľ:
- orbitálny let

Bezpilotné testy lode a rakety:
- 0 neúspešné
- 0 čiastočne úspešné
- 1 úspešné

Pilotovaný let:
Rampa: Kennedy LC-39A (súčasť Apollo 9)
Raketa: Saturn V (súčasť Apollo 9)
Lod: LM-3 "Spider"
No.3, alebo No. 13 (ak sa počítajú všetky aj čiastočne vyrobené)
Štart - 3.3.1968 16:00 UTC (súčasť Apollo 9)
Odpojenie - 7.3.1968 12:39 UTC
Pripojenie - 7.3.1968 19:02 UTC
Pristátie - 13.3.1968 17:00 UTC
Doba samostatného letu LM-3: 6 hodín, 23 minút, 20 sekúnd
Doba misie Apollo 9: 10 dní, 1 hodina, 54 sekúnd

Posádka Apolla 9:
James A. McDivitt, David R. Scott, Russell L. Schweickart
(na fotke z ľava)
Posádka LM-3 "Spider":
James A. McDivitt, Russell L. Schweickart



- McDivittova druhá, posledná misia do vesmíru
- Scott sa počas tohoto letu v LM nepretel, ale dostatočne si to myslím vynahradil pri svojej a poslednej ceste do vesmíru letom a pristátím LM počas Apolla 15
- Schweickart jedinná cesta do vesmíru

Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvá pilotovaná loď histórie, ktorá nevzlietla zo Zeme s posádkou na palube
- prvá pilotovaná loď, ktorá nebola schopná pristáť na Zemi
- prvý pilotovaný let lode, ktorá nemala tepelný štít
- prvý pilotovaný let lode, ktorá mala nohy
- nejedná sa o prvé spojenie 2 lodí na orbite, ale prvé dokovanie s tunelom (tak ako ho poznáme dnes)
- po prvý krát v hostórii posádka prestúpila z jednej do druhej lode pomocou dokovacieho tunela
- prvé EVA v programe Apollo, 4-tý den letu astronauti testovali aj možnosť prestupiť z CSM do LM v prípade poruchy dokovacieho tunela
- LM mal za týmto účelom nainštalované madlo, po ktorom mohla posádka "prerúčkovať" do CSM (biely pás napravo od poklopu, pri pohľade na LM z predu)
- prvá misia, kedy NASA povolila v programe Apollo volací znak iný ako Apollo ..., počas letu dvoch lodí bolo nutné lode od seba odlíšiť
- CSM-104 tak posádka pomenovala "Gumdrop" a LM-3 "Spider"

Priebeh samostatného letu LM-3 "Spider":
- 7.3.1968 v piaty den od štartu začal hlavný program celej misie Apollo 9
- McDivitt a Schweickart vstúpili do LM skôr, dostali povolenie to urobiť bez rukavíc a helmy čo uľahčilo nastupovanie do LM
- astronauti umiestnili do tunela dokovací hardware a uzavreli poklopy, dnes sa už takýto komplikovaný postup nepoužíva
- Scott v SCM stlačil tlačidlo a "Spider" bol voľný, bolo presne 12:39 UTC
- približne 45 minut leteli vo formacii, LM dostal povolenie sa vzdialiť
- "Spider" začal manévrovať a navýšil svoju dráhu o ca 20 km, čím sa vzdialil od CSM až na 180 km
- nasledovalo testovanie pristávacieho motora pri rôznych prevádzkových režimoch
- po poslednom motorickom manévre sa "Spider" vydal na cestu k CSM
- odhodenie zostupného modulu
- návrat k CSM trvala teraz už beznohému LM viac ako 2 hodiny
- po úspešnom spojení 19:02 bol "Spider" naposledy uzatvoreny a následne odhodený po 2 hodinách, 20 minútach spoločného letu
- príkazom zo Zeme bol aktivovaný "vzostupny motor". Simulovanie štartu z povrchu Mesiaca.
- posádka pokračovala v úlohach misie Apollo 9, ale to je už iný príbeh

"Spider" po oddelení od CSM


"Spider" tesne pred dokovaním po svojom sólo lete

11
STS-1

Krajina:
- USA

Cieľ:
- orbitálny let

Bezpilotné testy lode a rakety:
- nebol schopný bezpilotného letu

Pilotovaný let:
Rampa: Kennedy LC-39A
Raketa: STS (Space Transportation System)
Lod: Space Shuttle Columbia
Štart - 12.4.1981 12:00:04 UTC
Pristátie - 14.4.1981 18:20 UTC
Doba letu: 2 dni, 6 hodín, 20 minút, 53 sekúnd

Posádka:
John Young, Robert L. Crippen
(na fotke z ľava)



- Crippen bol nováčikom, raketoplánom sa zviezol ešte tri-krát
- John Younga bol legenda pilotovaných letov
- na konte mal už štyri štarty na 3 rôznych lodiach a prešiel sa po Mesiaci
- letom na tejto misii sa stal prvým a do dnes jedinným kto absolvoval dve kompletné prvé pilotované misie novej lode (Gemini 3 a STS-1)

Prvenstná a zaujímaovsti:
Posádka tejto lode si zaslúži asi najväčší rešpekt v histórii pilotovaných letov. A prečo ?
- jedinný prvý pilotovaný štart novej lode v histórii bez bezpilotného testu
- americký raketoplán v podstate nemal záchranný systém. Young a Crippen sa mohli katapultovať, ale šanca na prežitie nebola veľká a katapultáž bola možná len v určitej fáze štartu
To najšialenejšie na tomto štarte sú nasledujúce fakty:
- prvý krát pracovalo všetkých 5 motorov súčasne (2x SRB a 3x RS-25)
- prvý krát pracovali dve SRB súčasne
- po prvý raz SRB pracovali vo vertikálnej polohe
- pred prvým štartom sa robila statická skúška na rampe, ale len 3x RS-25
- NASA nemala dostatočne silný testovací stav, ktorý by umožnoval úplný test všetkých morotov súčasne
- SRB sa vždy testovali len po jednom a v horizontálnej polohe

- prvý pilotovaný štart lode v histórii, ktorá bola plánovaná ako znovupoužiteľná
- prvá pilotovaná orbitálna lod s krídlami
- prvá pilotovaná loď v histórii, ktorá nepristála na padákoch

- prvý pokus o štart bol 10.4.1981 o 12:00:00 UTC
- druhý úspešný pokus 12.4.1981 o 12:00:04 UTC
- posun štartu o 4 sekundy bol nutný vzhľadom na plánované fotenie tepelného štítu po štarte špionážnym satelitom KH-11, snímky neboli do dnešných dní zverejnené
- v dobe štartu STS-1 boli informácie ohľadom tohoto fotenia tajné a k dispozícii ich mal len obmedzený počet pracovníkov NASA. Originály boli pod dohľadom a po vyhodnotení boli vrátene NRO

Komplex LC-39:
- prvý krát v histórii amerických pilotovaných letov, kedy dve rôzne lote použili rovnakú rampu, LC-39A
- prvý štart americkej pilotovanej lode, kedy nebola obslužná veža natretá na červeno
*snažím sa ešte dopátrať, či tá červená farba mala nejaký význam

12
Shenzhou 5

Krajina:
- Čína

Cieľ:
- orbitálny let

Bezpilotné testy lode a rakety:
- 0 neúspešné
- 0 čiastočne úspešné
- 4 úspešné

Pilotovaný let:
Rampa: Jiuquan LA-4/SLS-1
Raketa: Long March 2F
Lod: Shenzhou No.5
Štart - 15.10.2003 01:00 UTC
Pristátie - 15.10.2003 22:22 UTC
Doba letu: 21 hoín, 22 minút, 45 sekúnd

Posádka:
Yang Liwei



- jediný let Yanga do vesmíru
- prvý čínsky občan, ktorý sa dostal do vesmíru

Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvá čínska pilotovaná misia
- žiadna iná loď pre posádku nemala viac nepilotovaných úspešných orbitálnych misií pred tou pilotovanou, štyri
- prvý štart sólo pilotovanej orbitálnej misie po 36 rokoch, 5 mesiacoch, 17 dňoch. Soyuz 1
- Yang Liwei je druhým človekom, ktorý sa na orbitu vydal sám vo viacmiestnej lodi
- po Rusku a USA sa Čína stala tretou krajinou sveta, ktorá postavila a do vesmíru vyslala pilotovanú misiu
- pre rampu LA-4 na kozmodrome Jiuquan to bol prvý pilotovaný štart
- všetky čínske pilotované štarty Shenzhou 5 - 18 (8 bez posádky) začínali na rampe LA-4
Shenzou:
- loď konštrukčne vychádza z ruského Soyuzu
- Čína podpísala v roku 1995 s Ruskom dohodu o transfére technológií lode Soyuz
- lod Shenzhou 5 obsahovala niektré komponenty z ruského Soyuzu,
- na rozdiel od Soyuzov má Shenzhou solárne panely aj na orbitálnom module
- Shenzhou je o 10% väčšia a ťažšia ako Soyuz

13
Space Ship One - 15P

Krajina:
- USA

Cieľ:
- suborbitálny skok

Bezpilotné testy lode a rakety:
- nebol schopný bezpilotného letu

Pilotovaný let:
Štart z: White Knight
Lod: Space Ship One - No.1
Štart - 21.6.2004 14:50 UTC
Pristátie - 21.6.2004 15:14 UTC
Doba letu: 24 minút, 5 sekúnd

Posádka:
Mike Melvill



- Melvillov prvý let nad Kármánovu líniu
- o tri mesiace neskôr si let ešte raz zopakoval

Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvý pilotovaný suborbitálny skok (nie je to balistická dráha ako pri misiách Mercury-Redstone)
- lod pri suborbitálnom skoku letí kolmo nahor, po dosiahnutí maximálnej výšky začína padat k zemi
- prvá súkromne postavená a financovaná loď, ktorá sa s posádkou dostala nad Kármánovu liniu 100 km
- prvý súkromný astronaut, ktorý letel v súkromne financovanej, vyvinutej a prevádzkovanej lodi do vesmíru
- jediný pilotovaný let do vesmíru pomocou hybridného raketového motora, ten spaluje tuhé palivo a tekuté okysličovadlo
Space Ship One:
- oficiálne označenie Space Ship One je Scaled Composites Model 316, registácia N328KF
- toto lietadlo sa do vesmíru pozrelo ceľkom 3x let 15P - 100.124km, 16P - 102.93km a posledný rekordný 17P - 112.014km pilotoval Brian Binnie
- pôvodne plánovaný let 18P bol zrušený z obavy možného zničenia historického stroja
- písmeno za číslom letu P - powered, poháňané motorom
- historický let 15P bol 15-tym letom stroja a jeho 4-tým pohánaným (ostatné lety boli kĺzavé po odhodení z White Knight)
- Space Ship One bol navrhnutý a postavený spoločnosťou Mojave Aerospace Ventures
- financovaný Paulom Allenom, ceľkové náklady 25 milónov dolárov
- vyhralo Ansari X Prize v hodnote 10 miliónov dolárov, odmena za prvý vládne nefinancovaný pilotovaný let do vesmíru v opakovateľne použiteľnom stroji
White Knight:
- oficálne označenie Scaled Composites Model 318 White Knight, registácia N318SL
- nosné lietadlo, z ktorého sa zhadzovala loď Space Ship One
- White Knight sa v rokoch 2005 až 2006 používal na testovacie lety X-37 agentúry DARPA

14
CrewDragon - DM-2

Krajina:
- USA

Cieľ:
- orbitálny let

Bezpilotné testy lode a rakety:
- 0 neúspešné
- 0 čiastočne úspešné
- 1 úspešné

Pilotovaný let:
Rampa: Kennedy LC-39A
Raketa: Falcon 9 (B1058.1)
Lod: CrewDragon C206 Endeavour No.6
Štart - 30.5.2020 19:22 UTC
Pristátie - 2.8.2020 18:48 UTC
Doba letu: 63 dní, 23 hodín, 25 minút

Dokovanie k ISS: 31.5.2020 14:27 UTC
Oddelenie od ISS: 1.8.2020 23:35 UTC
Doba dokovania k ISS: 62 dní, 9 hodín, 8 minút

Posádka:
Robert Behnken, Douglas Hurley
(na fotke z ľava)



- pre Roberta Behnkena to bol jeho 3 vesmírny let
- Douglas Hurley bol taktiež vo vesmíre po tretí raz
- obaja páni absolvovali svoje dve misie Raketoplánom a DM-2 bola ich prvou spoločnou misiou

Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvá súkromne postavená a prevádzkovaná pilotovaná misia na orbitu
- prvá súkromne postavená a prevádzkovaná pilotovaná znovupoužiteľná loď určená pre orbitálne lety
- po prvý krát sa počas prvého pilotovaného letu dokovalo (s ISS)
- najdlhší prvý pilotovaný let novej lode (ak počítame aj čas pripojenie k ISS) 63 dní, 23 hodín a 25 minút
- po 44 rokoch, 11 mesiacoch, 9 dnoch to bolo prvé americké pristátie do vody (posledná misia Apollo-Soyuz)
- prvá automatické dokovanie v histórii USA
- prvá pilotovaná misia všeobecne, ktorá dokovala na IDA (international docking adapter)
- zároveň bol IDA použitý len druhý raz (1x misia DM-1)
- prvá pilotovaná loď, ktorá dokovala k "západnému segmentu" ISS od odletu posledného raketoplánu STS-135 dňa 19.7.2011
Crew Dragon - C206 Endeavour:
- 6-ta vyrobená loď Crew Dragon v poradí
- druhá plne dokončená (ostatné slúžili na testovanie)
- druhá, ktorá sa dostala na orbitu
- lod C206 Endeavour bola pomenovaná podľa Space Shuttle Endeavour
- vůbec prvá americká pilotovaná loď, ktorá má solárne panely (Soyuz-1 ich napríklad používa už od roku 1967)
Rampa LC-39A:
- rampa LC-39A sa stala prvou americkou rampou, z ktorej štartovali 3 rozne pilotované lode
- LC-39A je druhou rampou, z ktorej štartovali 3 rôzne pilotované lode (prvou je LC-1 Bajkonur)

Poznamky:
- manželka Roberta Behnkena, astronautka Megan McArthur neskôr letela na misii Crew-2
- letela tiež Endeavourom a sedela v tom istom kresle ako jej manžel Robert (pri misi DM-2)
- Robert Behnken od 21.6. do 21.7. absolvoval celkom 4 EVA
- je to vôbec prvý krát, kedy astronaut pri prvej misii novej lode vykonal EVA. Treba ale podotknúť, že to nebolo z danej lode, ale z prechodovej komory ISS

15
New Shepard - NS16

Krajina:
- USA

Cieľ:
- suborbitálny skok

Bezpilotné testy lode a rakety:
- 0 neúspešné
- 1 čiastočne úspešné
- 14 úspešné

Pilotovaný let:
Rampa: Corn Ranch - Launch Site One
Raketa: New Shepard booster - No. 4?
Lod: New Shepard - NR4 "RSS First Step" - No.4
Štart - 20.6.2021 13:11 UTC
Pristátie - 20.6.2021 13:21 UTC
Doba letu: 10 minút, 10 sekúnd

Posádka:
Mark Bezos, Jeff Bezos, Oliver Daemen, Wally Funk
(na fotke z ľava)



- Jeff Bezos, prvý let do vesmíru
- Mark Bezos, Jeffov brat a taktiež prvá vesmírna skúsenosť
- Oliver Daemen, prvý lel - najmladší človek vo vesmíre
- Wally Funk, prvý let, členka Mercury 13, najstarší človek vo vesmíre (v čase štartu)

Prvenstná a zaujímaovsti:
- druhá súkromne postavená lod, ktorá suborbitálnmy skokom doletela s posádkou nad Kármánovu líniu
- výška 107.05 km (loď), 105.823 km (booster)
- prvá cesta do vesmíru s posádkou, kedy sa na palube nenachádzal pilot lode
- Daemen 18 rokov, Funk 82 rokov (v čase letu) misiou, kedy sa spolu pozreli do vesmíru najmladší a najstarší človek
- prvý pilotovaný let novej vesmírnej lode, kedy si majiteľ firmy sadol do jednoho zo sedadiel lode
- prvé platené sedadlo na súkromnej lodi do vesmíru, Daemen (suborbitálny skok)
New Shepard:
- loď je plne automaticá, posádka počas letu loď neriadi
- New Shepard aktuálne poskytuje najdlhši čas mikrogravitácie, dlhší je momentálne možný len letom na orbitu
Poznámky:
- Mercury 13 bolo trinásť Američaniek, ktoré sa zúčastnili na súkromne financovanom výskumnom programe
- vedený lekárom NASA Williamom Randolphom Lovelace II v rokoch 1959-1960
- cieľom bolo testovať možnosť letu žien do vesmíru
- Wally Funk je aktálne jedinou z tejto skupiny, ktorá sa pozrela na Zem z vesmíru

16
Starliner - CFT

Misia prebieha, doplnim po pristati

Krajina:
- USA

Cieľ:
- orbitálny let

Bezpilotné testy lode a rakety:
- 0 neúspešné
- 1 čiastočne úspešné
- 1 úspešné

Pilotovaný let:
Rampa: Cape Canaveral SLC-41
Raketa: Atlas V N22
Lod: Starliner S3 "Calypso" - No.3
Štart - 5.6.2024 14:52:15 UTC
Pristátie - 7.9.2024, 04:01:35 UTC
Doba letu: 93 dní

Dokovanie k ISS: 6.6.2024 17:34 UTC
Oddelenie od ISS: 6 September 2024 22:04 UTC
Doba dokovania k ISS: 92 dní, 4 hodiny, 30 minút

Posádka:
Sunita Williams, Barry E. Wilmore
(na fotke z ľava)



- pre Wilmora je to tretia cesta na orbitu. Prvé dve absolvoval Soyuzom, zúčastnil sa 2 dlhodobých expedícii
- Sunita Williams je vo vesmíre 3 krát, rovnako ako Barry absolvovala 2 dlhodobe misie na ISS, 1x STS, 1x Soyuz

Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvá pilotovaná misia novej lode, kedy loď samotná (konkrétny kus) už absolvovala orbitálny let
- prvý raz v histórii, kedy z územia USA vzlietli dve rôzne pilotované lode s posádkou
- prvý raz v histórii, kedy sú súčasne vo vesmíre dve rôzne pilotované lode z dvoch rôznych rámp štartujúcich z USA
- prvý raz, kedy má nejaká krajina k dispozícii dve rôzne pilotované lode súčasne
- Sunita sa stala prvou ženou, ktorá letela na prvej pilotovanej misii novej lode
Starliner "Calypso":
- pomenovaná podľa lode RV Calypso Jacquesa Cousteaua
- druhá plne dokončené loď Starliner
- 3. vyrobená (prvá bola použitá na štrukturálne testovanie)
- prvá americká pilotovaná loď, ktorá pristáva pomocou padákov na pevninu
- prvá pilotovaná loď v histórii, ktorá používa na mäkké dosadnutie airbagy
- druhá pilotované loď USA, ktorá má solárne panely (1. CrewDragon)
Atlas V:
- prvý pilotovaný štart rakety Atlas V
- raketa štartovala v konfigurácii N22 (bez aerodynamického krytu, 2x SRB, 2x motor na 2-hom stupni Centaur)
- 2-hy stupeň centaur s 2 motormi RL-10 sa používa len pre pilotované misie Starliner
- 3. štart Atlas V v konfigurácii N22 (OFT, OFT-2, CFT)
Rampa SLC-41:
- tento štart prerušil 55 rokov, 7 mesiacov a 25 dní trvajúci "monopol" komplexu LC-39 na pilotované štarty z územia USA
- pre rampu SLC-41 je to prvý pilotovaný štart
- je to 6. rampa USA, ktorá si pripísala pilotovaný štart (LC-5, LC-14, LC-19, LC-39A, LC-39B, LC-41)

EDIT: 24.9.2024
Priebeh letu
- loď mala počas približovania k ISS problémy s manévrovacími motormi
- testovanie motorov na skúšobnom stave aj na reálnej lodi nepotvrdilo, že loď je pre posádku nebezpečná, ale nepodarilo sa ani dokázať, že je bezpečná
- NASA preto rozhodla o tom, že sa Starliner váti bez posádky
- posádka Starlineru sa začlení do Crew-9 a vrátia sa spolu pri plánovanom návrate Crew-9 začiatkom roka 2025
Pristátie
- prvý krát v histórii prvých pilotovaných letov sa loď vrátila počas svojej prvej pilotovanej misie bez posádky
- je to druhý krát v histórii, kedy je k dispozícii táto možnosť (posádka prvej pilotovanej misie novej lode zostane na ISS)
- prvú takúto možnosť nevyužil CrewDragon pri svojej prvej pilotovanej misii DM-2

Zoznam
Záverečne zhrnutie

01 - Vostok 1
12.4.1961 06:07 UTC

02 - Mercury-Redstone 3
5.5.1961 14:34 UTC

03 - Mercury-Atlas 6
20.2.1962 14:47 UTC

04 - X-15 - let 90
19.7.1963 18:20 UTC

05 - Voschod 1
12.10.1964 07:30 UTC

06 - Gemini 3
23.3.1965 14:24 UTC

07 - Soyuz 1
23.4.1967 00:35 UTC

08 - Apollo 7
11.10.1968 15:02 UTC

09 - Apollo 8
21.12.1968 12:51 UTC

10 - LM-3 "Spider"
7.3.1968 12:39 UTC

11 - STS-1
12.4.1981 12:00:04 UTC

12 - Shenzhou 5
15.10.2003 01:00 UTC

13 - Space Ship One - 15P
21.6.2004 14:50 UTC

14 - Crew Dragon Demo-2
30.5.2020 19:22 UTC

15 - New Shepard - NS16
20.6.2021 13:11 UTC

16 - Starliner - CFT
5.6.2024 14:52:15 UTC

Zoznam je aktuálny ku 18.6.2024

Posledný príspevok, aktuálne viac prvých pilotovaných misií pre jednotlivé tipy lodí nad 100 km nemáme.
Dúfam, že som na žiadnu nezabudol

X15