forum.kosmonautix.cz

Alchymista píše:

jakubv píše:A problem s ekologickou zátěží
Ostatně stejný problém se snaží řešit projekt Stratoluncher...

Bohužiaľ - po smrti Paula Allena projekt rakiet a motorov končí, zostáva len lietadlo, ktoré sa pokúsia zalietnuť a získať naň cetifikácie

https://spacenews.com/stratolaunch-aban ... e-program/

Vím, loni v unoru jsem ho viděl naživo pojíždět v Mojave

tak to ti závidím...
Tieto obrovské stroje sú ... dôstojné v pohybe.

sup píše:To už je lepší postavit třeba 200m vysokou věž a startovat z ní. A nebo postavit kosmodrom přesně na rovníku a teprve tam tu věž. Aspoň 1000m vysokou. To už by efektivní bylo.

Jinak ono co se týče efektivity tak je pořád kde brát. Například nenatírat rakety a nechat je z leštěného plechu. Uspora desítek až stovek kg na barvě.

Jinak uplně nelpeší by vylo udělat kosmodrom na Kilimandžáru. Jen 3°nad rovníkem a 5895 nad mořem! Dokáže někdo spočítat o kolik by to bylo efektivnější?

Najmodernejšie rakety s auž stavaju z kompozitnych a uhlikovych vlakien, ako napriklad Electron či chystana Vector, a tam je uspora váhy velmi viditelná. Takže toto už je viac menej vyriešene.

Pokial sa jedna o katapult tak mňa skôr napadol projekt Bulla. To jest, kanonom strielať družice do vesmíru. Projekt HARP sa to nazýva. Špecialne konštruovana strela bola vypalena z obrovkeho kanonu a po té urýchlena ešte raketovym motorom TPH. Nikdy sa to nepodarilo dotiahnuť do konca kedže financovanie bolo zastavene. Ale 180 km výšku dosiahol granat Martlet - 2 čo je aj dnes najväčšia výška, do akej sa dostal bežný delostrelecký granát bez raketového motora.
Martlet-3 s raketovym motorom dosiahol výšku 249 kilometrov !

Aj Electron s elektricky poháňanými čerpadlami, aj Vector sú doslova "pidiraketky" s nosnosťou 100-250 kg. Netvrdím, že nezaujímavé, ale koľko bude cena za vynesenie 1 kg na LEO?

Čo sa týka delostrelectva - dosiahnuť nejakú výšku a dosiahnuť obežnú dráhu v tejto výške sú dve zásadne odlišné veci. Iný problém je, že preťaženia pri štarte vyžadujú odolnú - a ťažkú - konštrukciu nákladu a prakticky znemožňujú použitie kvapalinových motorov.

přesně, a dá se to demonstrovat i jinak, tuším američani při zkouškách V2 jeden start provedli kolmo vzhůru, dosažená výška byla jestli si dobře pamatuju přes 100 km, ale k orbitální raketě byla ještě dlouhá cesta

petrsida píše:tuším američani při zkouškách V2 jeden start provedli kolmo vzhůru, dosažená výška byla jestli si dobře pamatuju přes 100 km, ale k orbitální raketě byla ještě dlouhá cesta

Historie suborbitálních letů V-2 s apogeem nad 100 km sahá až do roku 1944.
https://en.wikipedia.org/wiki/Spaceflight_before_1951

Díky za upřesnění

Jinak vesmírný katapult je velmi dobrá myšlenka u těles bez atmosféry. Třeba střílet sondy z Měsíce do vzdálených koutů sluneční soustavy není vůbec špatný nápad. Místo děla lze použít maglev.

Orbitálna rýchlosť na Mesiaci je niečo cez 1km/s
Pri zrýchlení 100m/s2 (preťaženie ~10G) bude dlžka aktívnej časti katapultu niečo cez 5km, pri 10m/s2 už cez 50km... Bez rozvynutia ISRU techník nerealizovateľné.
Druhá vec - stále je potrebný druhý manéver pre dosiahnutie kruhovej dráhy na LLO. A tretí na odlet "kamkoľvek" z LLO. Taký odlet od Mesiaca je ale ekvivalentný odletu z veľmi vysokej eleptickej dráhy okolo Zeme - a aké delta V na to treba, neviem.

Teoreticky by sa síce dalo strieľať aj "priamou paľbou" na "mimolunárne" orbity, v princípe aj k vzdialeným planétam, ale potom je už potrebné dosahovať rýchlosti porovnateľné s rýchlosťami odletov od Zeme. A to už katapult riadne natiahne - pre odletovú rýchlosť 11-12km/s a zrýchlenie 100m/s2 vychádza dlžka aktívneho úsek na 605 - 720km (na telese s podstatne menším priemerom - a teda tiež väčším zakrivením povrchu - ako Zem!). A veľmi silne budú obmedzené časové vypúšťacie/štartovacie okná, pretože drvivú väčšinu mesiaca bude pevne namontovaný katapult mieriť nesprávny smerom.
IMHO tudyma cesta nevede.
Katapulty sú proste mrtvo narodený nápad - to už skôr bude postavený kozmický výťah.

Tak ma napadá: aký tvar by mal mať takýto katapult, postavený na Mesiaci, s konečnou rýchlosťou 12km/s?
Ako zdanlivo najjednoduchšie riešenie sa ponúka priamy, v smere dotyčnice - "drobný problém" priameho urýchlovača je, že koniec 600km dlhej dráhy by bol vo výške ~100km nad povrchom a pre 720km dlhú dráhu je koniec dokonca vo výške ~140km nad povrchom (kým pre 5km je len ~7 metrov a pre 50km len ~720 metrov...).

Niečo mi ale šepká, že takáto "priama dráha" nie je ani zďaleka energeticky výhodná...
A priama dráha asi nebude príliš vhodná ani vzhľadom na pohyb urýchľovaného telesa v gravitačnom poli Mesiacu premenlivou rýchlosťou výrazne prevyšujúcou orbitálnu rýchlosť...