IFT-12 Dvanáctý integrovaný let Super Heavy / Starship (B19 & S39)
- petrsida
- Kosmonaut

- Příspěvky: 4084
- Reputace: 3186
- Bydliště: Lysá nad Labem, Tanvald
- Registrován: 27.1.2012 22:17
Re: IFT-12 Dvanáctý integrovaný let Super Heavy / Starship (B19 & S39)
mno jo, to je hezký, jenze když se k tomu přidá ten metan, tak je to podstatně vicAlchymista píše: 29.5.2026 10:48Samozrejme záleží na vzdialenosti, ale ani nie... Prázdny Superheavy má nejakých 275 ton, teraz nech mal 400 ton aj so zvyškom paliva. Dopadová rýchlosť nech bola ~1450km/h, to je nejakých 400m/s.
"Energeticky" to je ekvivalent nejakých osem ton tritolu. Síce dosť, ale oceán je veľký... Na hladine je bezpečná diaľka ~ 4-5km, vo vode (pre plavcov a potápačov) zhruba dvojnásobok.
50 tun metanu je ekvivalent 650 tun tnt
ta prda by byla mnohem větší, nehlede na to, ze toho paliva jim zustalo mnohem víc
-
Alchymista
- Inženýr kosmonautiky

- Příspěvky: 1363
- Reputace: 568
- Registrován: 14.9.2016 1:01
Re: IFT-12 Dvanáctý integrovaný let Super Heavy / Starship (B19 & S39)
To by som netvrdil. Ano, v podobe tepelnej a kinetickej energie to bude zodpovedať. Ale samotná "tepelná" energia nestačí.
Podstatný je čas, za ktorý sa energia uvolní (v podstate "okamžitý výkon") - od toho závisí tvorba rázovej vlny, a rázová vlna je hlavný faktor deštruktívneho pôsobenia na vzdialenosti väčšie ako dva-tri polomery ohnivej gule výbuchu.
Osem ton tritolu detonuje v čase cca 0,2 milisekundy.
Vnikanie 70 metrov dlhého Superheavy rýchlosťou 400m/s do vody trvalo zhruba dve desatiny sekundy - to je minimálny čas deštrukcie nádrží a teda minimálny čas tvorby kyslíko-metánovej zmesy a zároveň najmenší čas trvania výbuchu vytvorenej kyslíko-metánovej zmesy.
Takže výbuch paliva pri dopade Superheavy prebehol predovšetkým v režime explozívneho horenia, a len malá časť prebehla v režime detonácie (pokiaľ vôbec k detonácii došlo).
Laicky sa to dá povedať aj takto: pokiaľ pri výbuchu lietajú kusy plechu veľkosti "strechy od garáže" je to prakticky vždy explozívne horenie. V prípade detonácie by bola nádrž premenená na hracie karty a desaťhalierniky. Aj keď rázové vlny môžu byť viditeľné - na to stačí rýchlosť horenia cez 300 m/s (ano, v momente oddelenia rázovej vlny od ohnivej gule nemusí byť rázová vlna ani nadzvuková). Dobre to vidno aj na dnešnom výbuchu NG-4.
Podstatný je čas, za ktorý sa energia uvolní (v podstate "okamžitý výkon") - od toho závisí tvorba rázovej vlny, a rázová vlna je hlavný faktor deštruktívneho pôsobenia na vzdialenosti väčšie ako dva-tri polomery ohnivej gule výbuchu.
Osem ton tritolu detonuje v čase cca 0,2 milisekundy.
Vnikanie 70 metrov dlhého Superheavy rýchlosťou 400m/s do vody trvalo zhruba dve desatiny sekundy - to je minimálny čas deštrukcie nádrží a teda minimálny čas tvorby kyslíko-metánovej zmesy a zároveň najmenší čas trvania výbuchu vytvorenej kyslíko-metánovej zmesy.
Takže výbuch paliva pri dopade Superheavy prebehol predovšetkým v režime explozívneho horenia, a len malá časť prebehla v režime detonácie (pokiaľ vôbec k detonácii došlo).
Laicky sa to dá povedať aj takto: pokiaľ pri výbuchu lietajú kusy plechu veľkosti "strechy od garáže" je to prakticky vždy explozívne horenie. V prípade detonácie by bola nádrž premenená na hracie karty a desaťhalierniky. Aj keď rázové vlny môžu byť viditeľné - na to stačí rýchlosť horenia cez 300 m/s (ano, v momente oddelenia rázovej vlny od ohnivej gule nemusí byť rázová vlna ani nadzvuková). Dobre to vidno aj na dnešnom výbuchu NG-4.
A tí, čo tak urobia, budú nimi orať pre tých, čo tak neurobia.