Pozorování komet

[VitezslavSkorpik]

... hmm mimozemstania .... je to jedna z variant .... skor ci neskor to bude realita

Jenom ti mimozemšťané nebudou inteligentní zelení mužíčci vysílající do kosmu mezihvězdné lodě, ale budou to nějaké organismy na úrovni našich bakterií nebo archea.

A to nemluvím o tom, jak obtížné bude prokázat život na jakékoli exoplanetě, to je skoro nemožné definitivně potvrdit. A pokud jde třeba o nálezy na Marsu, tak tam bude zas obtížné potvrdit, že jde o skutečně nezávislý život a ne ten co by měl se Zemí společný původ.

Každopádně 3I/ATLAS nemá s mimozemšťany nic společného.

[jakubv]

já to dám i sem, převrato z FB, prosím, už se nic kde je zmíněn Avi Loeb nedávejte, celé se to na netu zvrhlo
-------------------
3I/ATLAS: když dezinformace září víc než kometa
Pamatujete na mezihvězdný objekt 3I/ATLAS?
Ten, o kterém jsem psal, že Harvardův astrofyzik Avi Loeb zkoumá jako testovatelnou hypotézu, zda by některé komety mohly být umělého původu.
Vědecký experiment, ne konspirační teorie.
Jenže během pár týdnů se z toho stalo něco jiného.
Facebook dnes zaplavují titulky jako
„3I/ATLAS pohlcuje energii ze Slunce“
„Zrychlil, aby se vyhnul Slunci“
„Astronomové jsou beze slov!“
Ne, nejsou.
A rozhodně to není umělý objekt navigující sluneční energií.
Fakta:
• 3I/ATLAS je mezihvězdná kometa, potvrzená NASA, Hubblem, JWST i observatoří Gemini.
• Při přiblížení ke Slunci se zjasnila, protože sublimuje led, plyn a prach – přesně jako ostatní komety.
• Takzvané „nepřirozené zrychlení“ je známý negravitační efekt způsobený plynnými výtrysky z jádra.
• Žádné absorpce sluneční energie, žádné signály, žádné ohrožení Země.
Reálná data ukazují krásný, ale přirozený jev.
Přesto spousta lidí sdílí obrázky z Midjourney s nadpisy o mimozemských sondách.
Zajímavé na tom je něco jiného:
Jak snadno se z vědecké hypotézy stane virální legenda.
A jak rychle algoritmy odměňují senzaci místo přesnosti.
Stačilo pár klikbaitových stránek a teď i v diskuzích mých přátel čtu, že „kometa vysává Slunce“.
Tohle by mělo být budíčkem.
Ne kvůli kometám, ale kvůli nám.
Pointa:
Loeb sám říká, že jeho nápad byl pedagogické cvičení. Cílem vědy je testovat hypotézy, ne potvrzovat přání. A rozhodují data – ne titulky a ne virální videa.
Pokud něco dnes září nepřirozeně, nejsou to mezihvězdné objekty. Jsou to naše newsfeedy.

[dym]

Medzi anomálie, ktoré doteraz ukazal objekt 3I/ATLAS, patria:

1. Jeho retrográdna trajektória je s presnosťou na 5 stupňov zarovnaná s ekliptickou rovinou planét okolo Slnka s pravdepodobnosťou 0,2 %

2. Počas júla a augusta 2025 vykazoval prúd smerujúci k Slnku (antichvost), ktorý z geometrického hľadiska nie je optickou ilúziou, na rozdiel od známych komét

3. Jeho jadro je asi miliónkrát hmotnejšie ako 1I/`Oumuamua a tisíckrát hmotnejšie ako 2I/Borisov, pričom sa pohybuje rýchlejšie ako obe, spolu s pravdepodobnosťou menšou ako 0,1 %

4. Čas jeho príchodu bol doladený tak, aby sa dostal do desiatok miliónov kilometrov od Marsu, Venuše a Jupitera a aby bol nepozorovateľný zo Zeme v perihéliu s pravdepodobnosťou 0,005 %

5. Jeho plynný oblak obsahuje oveľa viac niklu ako železa (ako sa nachádza v priemyselne vyrábaných niklových zliatinách) a pomer niklu ku kyanidu je rádovo väčší ako u všetkých známych komét vrátane 2I/Borisov, s pravdepodobnosťou pod 1 %

6. Jeho plynný oblak obsahuje iba 4 % hmotnosti vody, ktorá je hlavnou zložkou známych komét

7. Vykazuje extrémne negatívnu polarizáciu, bezprecedentnú pre všetky známe kométy vrátane 2I/Borisov, s pravdepodobnosťou pod 1 %

8. Priletel zo smeru zhodného s rádiovým signálom „Wow!“ s presnosťou do 9 stupňov, s pravdepodobnosťou 0,6 %

9. V blízkosti perihélia sa zjasňoval rýchlejšie ako ktorákoľvek známa kométa a bol modrejší ako Slnko

10. Vykazuje negravitačné zrýchlenie, ktoré vyžaduje masívne odparenie najmenej 13 % jeho hmotnosti, ale predbežné snímky po perihéliu zatiaľ nepreukazujú jeho existenciu.

[jakubv]

Pri odhadovaném počtu hvězd v naší galaxii, tj 100 az 400 miliard bude podobných objektů pohybujících se po galaxii o několik řadu více, tak i velmi nízké pravděpodobností jsou stále reálné.

Ostatně, když s nekonečné nízkou pravděpodobností vznikl na Zemi život, který vyvinul, tak je stále uvěřitelné, že je to jen jiný šutr od vedle....

[Alchymista]

Pár otázok pre veci znalých - alebo zbehlých v spovedaní AI:
1) Ako často Jupiter alebo Saturn "upravia" dráhu nejakej kométy?
2) Ako často taká kométa získa hyperbolickú rýchlosť a trvalo opustí slnečný systém?

3) Aké časté boli takéto udalosti v rannom slnečnom systéme pred 4-5 miliardami rokov?
4) Aké časté môžu byť takéto udalosti v hviezdnych systémoch s odlišne usporiadanými veľkými planétami? Predpokladám, že v systéme s veľkými planétami bližšie k centrálnej hviezde budú podobné udalosti významne častejšie - hoci obdobie vyhadzovania komét a iných telies za hranice systému môže byť zároveň významne kratšie... (vhodné kométy a telesá sú "spotrebované")

[milantos]

1/ všechn planety nějakým způsobem vždy ovlivní dráhy komet
2/ stalo se to u komety : C/1980 E1 Bowell

[Alchymista]

Pýtam sa i preto, že na stránke https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_S ... t_aphelion je tabuľka objektov s najdlhším afeliom a tri objekty majú v prípade zohľadnenia "skutočného" baricentra slnečnej sústavy (tak chápem označenie stlpca "Barycentric Aphelion (AD) (Sun+Jupiter) epoch 2200") uvedené "ejected" - čo podľa mňa znamená "vyhodenie zo slnečnej sústavy".

Tiež by som mal otázku k veľkosti excentricity dráhy - od akej hodnoty e možno považovať objekt za pravdepodobne "vyhodený" zo slnečnej sústavy?
C/1981 E1 Bowell má uvedenú dve hodnoty: e= 1.057(hyperbolic trajectory) a e= 1.053 (epoch 1984+);
1I/ʻOumuamua e= 1.20113;
2I/Borisov e= 3.3565;
3I/ATLAS e= 6.1374

Ale aj niektoré ďalšie objekty sa k excentricite vyhodenej komety C/1981 E1 Bowell "zdola" približujú aspoň "rádovo" (podľa https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_p ... lic_comets):
C/1951 G1 Groeneveld e= 1.013
C/1997 P2 Spacewatch e= 1.0281
C/2008 J4 McNaught e= 1.028
C/2017 E3 PanSTARRS e= 1.0123
C/2023 V5 Leonard e= 1.0264
C/2023 F2 SOHO e= 1.0129
C/2024 L5 ATLAS e= 1.0374 - mala by byť druhou kométou/objektom, o ktorej je s vysokou pravdepodobnosťou známe, že bola "vyhodená" zo slnečného systému. Malo sa tak stať po tesnom stretnutí so Saturnom (720 000 km).
Dá sa excentricita >~1,03 považovať za medznú hodnotu, alebo je to významne zložitejšie (napríklad aj kvôli okamžitej pozícii barycentra)?

milantos - samozrejme, že všetky planéty nejak ovplyvňujú okolité objekty, ale na prechod z eliptickej na hyperbolickú dráhu vyžaduje pomerne dosť energie (deltaV aspoň vo vyšších stovkách m/s, skôr v nižších jednotkách km/s) a to sú schopné dodať len veľké planéty s rozsiahlou sférou vplyvu a hillovou sférou (dlhá doba pôsobenia gravitačných síl a zrejme aj relatívne vyššia intenzita gravitačných síl pri bližšom priblížení)

[Alchymista]

Z vyššie uvedeného mi vychádza, že v súčasnej dobe je interval "vyhadzovania" komét zo slnečného systému zhruba polstoročie (interval dvoch "overených" je cca 45 rokov), takže sa dá povedať, že tempo je "dve za storočie".

Lenže to znamená, že za dobu existencie slnečnej sústavy boli do okolitého medzihviezdneho priestoru vyhodené najmenej desiatky milionov kometárnych objektov... (a najmenej o dva rády väčší počet komét skončil v Slnku a veľkých planétach)
V iných podobných hviezdnych systémoch s veľkými planétami alebo vo viachviezdnych systémoch to bude asi podobné... Takže ak je počet hviezd v Galaxii v stovkách miliárd objektov, počet medzihviezdnych "kometárnych" objektov môže byť až v stovkách biliárd až v trilionoch.