Prvé pilotované lety
Re: Prvé pilotované lety
09
Apollo 8
Krajina:
- USA
Cieľ:
- orbitálny let
Bezpilotné testy lode a rakety:
- 0 neúspešné
- 0 čiastočne úspešné
- 2 úspešné
Pilotovaný let:
Rampa: Kennedy LC-39A
Raketa: Saturn V
Lod: Apollo CSM-103 - No.19
Štart - 21.12.1968 12:51 UTC
Pristátie - 27.12.1968 15:51 UTC
Doba letu: 6 dní, 3 hodiny, 42 sekúnd
Posádka:
James A. Lovell Jr., William A. Anders, Frank F. Borman II
(na fotke z ľava)
- pre Lovella to bola jeho 3. misia, najvačšiu slávu mu prinieslo kreslo veliteľa jeho nasledujúcej misie
- pre Andersa sa jednalo o prvú cestu mimo atmosféru Zeme
- Frank Borman sa vydal na svoju druhú a zároveň poslednú misiu
Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvý pilotovaný štart zostavy lod Apollo a raketa Saturn V
- prvý pilotovaný let smerujúci mimo obežnú dráhu Zeme
- prvý pilotovaný let na orbite Mesiaca (10 obletov)
- CSM sa testoval na orbite Zeme v bezpilotnom režime, ale k Mesiacu letel prvý raz až pri misii Apollo 8 s posádkou
- prvá pilotovaná misia, ktorá v prípade problému nemala možnosť "okamžitého" prerušenia misie a návratu na Zem
- členovia posádky sa stali prvými ľudmi, ktorí videli odvrátenú stranu Mesiaca vlastnými očami
- loď nemala dokovací mecahnizmus
- posádka chcela loď pomenovať "Columbia", ale NASA to znovu zamietla (podobne ako pri Apolle 7) a trvala na volacom znaku Apollo 8
- James Lowell sa stal prvým astronautom, ktorý letel ako velitel misie (Gemini XII) a pri svojej dalšej misii (Apollo 8) velitelom nebol
- prvé živé vysielanie z orbity Mesiaca. Toto vysielanie sa stalo v tej dobe najsledovanejším živým prenosom histórie
- počas tohoto letu spravil William Anders fotoaparítom Hasselblad 500 EL jednu z najznámejších fotografií hisrórie, východ Zeme nad Mesiacom
- záložnú posádku tejto misie tvorili: Armstrong, Aldrin a Haise
- táto záložná posádka sa neskôr rozdelila a stali sa členmi dvoch najsledovanejších misií programu Apollo
Komplex LC-39:
- pre rampu LC-39A to bol prvý pilotovaný štart programu Apollo a prvý pilotovaný štart vôbec
- od tohoto štartu sa komplex LC-39 na dlhú dobu stal výhradným miestom pilotovaných štartov z územia USA
- z LC-39A štartovali všetky pilotované misie Saturnu V s výnimkou Apolla 10, ktoré využilo LC-39B
Pôvodný plán misie:
- Apollo 8 malo podľa pôvodného plánu uskutočniť test lunárneho modulu na obežnej dráhe Zeme
- lunárny modul (LM-3) sa do KSC dostal neskôr a s viac ako 100 vážnymi defektmi, ktoré bolo nutné pred štartom opraviť
- NASA bola pod tlakom sovietov, ktorým sa úspešne podarilo obletieť Mesiac a vrátiť živého tvora na Zem, program Zond (na palube boli korytnacky)
- vesmírny závod vrcholil a USA nechcelo sovietom dovoliť ďalší "zárez" do tabuľky prvenstiev, pilotovaný oblet Mesiaca
- bolo rozhodnuté, miesto čakania na LM-3 sa zmenila posádka a misia Apollo 8 sa pokúsi o pilotovaný oblet Mesiaca
EDIT: doplnené
- pri misii Apollo 8 boli posledný krát použité kamery na zachytenie "stagingu", oddelovania stupňov Saturnu V
- pri ďalších štartoch Saturnov V sa už nepoužili s ohľadom na váhové limity, letel vždy aj lunárny modul
- kamery boli po "stagingu" odhodené a na padáku pristáli v oceáne
Poznámky:
- lod Apollo svoj prvý pilotovaný let už absolvovala
- Apollo 8 startovalo z inej rampy, na inej rakete a s iným cieľom misie, preto je v zozname
Štart misie
Spomínaná fotka, ktorú spravil Anders
Apollo kamerové kapsule
Apollo 8
Krajina:
- USA
Cieľ:
- orbitálny let
Bezpilotné testy lode a rakety:
- 0 neúspešné
- 0 čiastočne úspešné
- 2 úspešné
Pilotovaný let:
Rampa: Kennedy LC-39A
Raketa: Saturn V
Lod: Apollo CSM-103 - No.19
Štart - 21.12.1968 12:51 UTC
Pristátie - 27.12.1968 15:51 UTC
Doba letu: 6 dní, 3 hodiny, 42 sekúnd
Posádka:
James A. Lovell Jr., William A. Anders, Frank F. Borman II
(na fotke z ľava)
- pre Lovella to bola jeho 3. misia, najvačšiu slávu mu prinieslo kreslo veliteľa jeho nasledujúcej misie
- pre Andersa sa jednalo o prvú cestu mimo atmosféru Zeme
- Frank Borman sa vydal na svoju druhú a zároveň poslednú misiu
Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvý pilotovaný štart zostavy lod Apollo a raketa Saturn V
- prvý pilotovaný let smerujúci mimo obežnú dráhu Zeme
- prvý pilotovaný let na orbite Mesiaca (10 obletov)
- CSM sa testoval na orbite Zeme v bezpilotnom režime, ale k Mesiacu letel prvý raz až pri misii Apollo 8 s posádkou
- prvá pilotovaná misia, ktorá v prípade problému nemala možnosť "okamžitého" prerušenia misie a návratu na Zem
- členovia posádky sa stali prvými ľudmi, ktorí videli odvrátenú stranu Mesiaca vlastnými očami
- loď nemala dokovací mecahnizmus
- posádka chcela loď pomenovať "Columbia", ale NASA to znovu zamietla (podobne ako pri Apolle 7) a trvala na volacom znaku Apollo 8
- James Lowell sa stal prvým astronautom, ktorý letel ako velitel misie (Gemini XII) a pri svojej dalšej misii (Apollo 8) velitelom nebol
- prvé živé vysielanie z orbity Mesiaca. Toto vysielanie sa stalo v tej dobe najsledovanejším živým prenosom histórie
- počas tohoto letu spravil William Anders fotoaparítom Hasselblad 500 EL jednu z najznámejších fotografií hisrórie, východ Zeme nad Mesiacom
- záložnú posádku tejto misie tvorili: Armstrong, Aldrin a Haise
- táto záložná posádka sa neskôr rozdelila a stali sa členmi dvoch najsledovanejších misií programu Apollo
Komplex LC-39:
- pre rampu LC-39A to bol prvý pilotovaný štart programu Apollo a prvý pilotovaný štart vôbec
- od tohoto štartu sa komplex LC-39 na dlhú dobu stal výhradným miestom pilotovaných štartov z územia USA
- z LC-39A štartovali všetky pilotované misie Saturnu V s výnimkou Apolla 10, ktoré využilo LC-39B
Pôvodný plán misie:
- Apollo 8 malo podľa pôvodného plánu uskutočniť test lunárneho modulu na obežnej dráhe Zeme
- lunárny modul (LM-3) sa do KSC dostal neskôr a s viac ako 100 vážnymi defektmi, ktoré bolo nutné pred štartom opraviť
- NASA bola pod tlakom sovietov, ktorým sa úspešne podarilo obletieť Mesiac a vrátiť živého tvora na Zem, program Zond (na palube boli korytnacky)
- vesmírny závod vrcholil a USA nechcelo sovietom dovoliť ďalší "zárez" do tabuľky prvenstiev, pilotovaný oblet Mesiaca
- bolo rozhodnuté, miesto čakania na LM-3 sa zmenila posádka a misia Apollo 8 sa pokúsi o pilotovaný oblet Mesiaca
EDIT: doplnené
- pri misii Apollo 8 boli posledný krát použité kamery na zachytenie "stagingu", oddelovania stupňov Saturnu V
- pri ďalších štartoch Saturnov V sa už nepoužili s ohľadom na váhové limity, letel vždy aj lunárny modul
- kamery boli po "stagingu" odhodené a na padáku pristáli v oceáne
Poznámky:
- lod Apollo svoj prvý pilotovaný let už absolvovala
- Apollo 8 startovalo z inej rampy, na inej rakete a s iným cieľom misie, preto je v zozname
Štart misie
Spomínaná fotka, ktorú spravil Anders
Apollo kamerové kapsule
Naposledy upravil(a) MrG dne 13.6.2024 23:07, celkem upraveno 1 x.
Re: Prvé pilotované lety
10
LM-3 "Spider"
Apollo 9
Krajina:
- USA
Cieľ:
- orbitálny let
Bezpilotné testy lode a rakety:
- 0 neúspešné
- 0 čiastočne úspešné
- 1 úspešné
Pilotovaný let:
Rampa: Kennedy LC-39A (súčasť Apollo 9)
Raketa: Saturn V (súčasť Apollo 9)
Lod: LM-3 "Spider"
No.3, alebo No. 13 (ak sa počítajú všetky aj čiastočne vyrobené)
Štart - 3.3.1968 16:00 UTC (súčasť Apollo 9)
Odpojenie - 7.3.1968 12:39 UTC
Pripojenie - 7.3.1968 19:02 UTC
Pristátie - 13.3.1968 17:00 UTC
Doba samostatného letu LM-3: 6 hodín, 23 minút, 20 sekúnd
Doba misie Apollo 9: 10 dní, 1 hodina, 54 sekúnd
Posádka Apolla 9:
James A. McDivitt, David R. Scott, Russell L. Schweickart
(na fotke z ľava)
Posádka LM-3 "Spider":
James A. McDivitt, Russell L. Schweickart
- McDivittova druhá, posledná misia do vesmíru
- Scott sa počas tohoto letu v LM nepretel, ale dostatočne si to myslím vynahradil pri svojej a poslednej ceste do vesmíru letom a pristátím LM počas Apolla 15
- Schweickart jedinná cesta do vesmíru
Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvá pilotovaná loď histórie, ktorá nevzlietla zo Zeme s posádkou na palube
- prvá pilotovaná loď, ktorá nebola schopná pristáť na Zemi
- prvý pilotovaný let lode, ktorá nemala tepelný štít
- prvý pilotovaný let lode, ktorá mala nohy
- nejedná sa o prvé spojenie 2 lodí na orbite, ale prvé dokovanie s tunelom (tak ako ho poznáme dnes)
- po prvý krát v hostórii posádka prestúpila z jednej do druhej lode pomocou dokovacieho tunela
- prvé EVA v programe Apollo, 4-tý den letu astronauti testovali aj možnosť prestupiť z CSM do LM v prípade poruchy dokovacieho tunela
- LM mal za týmto účelom nainštalované madlo, po ktorom mohla posádka "prerúčkovať" do CSM (biely pás napravo od poklopu, pri pohľade na LM z predu)
- prvá misia, kedy NASA povolila v programe Apollo volací znak iný ako Apollo ..., počas letu dvoch lodí bolo nutné lode od seba odlíšiť
- CSM-104 tak posádka pomenovala "Gumdrop" a LM-3 "Spider"
Priebeh samostatného letu LM-3 "Spider":
- 7.3.1968 v piaty den od štartu začal hlavný program celej misie Apollo 9
- McDivitt a Schweickart vstúpili do LM skôr, dostali povolenie to urobiť bez rukavíc a helmy čo uľahčilo nastupovanie do LM
- astronauti umiestnili do tunela dokovací hardware a uzavreli poklopy, dnes sa už takýto komplikovaný postup nepoužíva
- Scott v SCM stlačil tlačidlo a "Spider" bol voľný, bolo presne 12:39 UTC
- približne 45 minut leteli vo formacii, LM dostal povolenie sa vzdialiť
- "Spider" začal manévrovať a navýšil svoju dráhu o ca 20 km, čím sa vzdialil od CSM až na 180 km
- nasledovalo testovanie pristávacieho motora pri rôznych prevádzkových režimoch
- po poslednom motorickom manévre sa "Spider" vydal na cestu k CSM
- odhodenie zostupného modulu
- návrat k CSM trvala teraz už beznohému LM viac ako 2 hodiny
- po úspešnom spojení 19:02 bol "Spider" naposledy uzatvoreny a následne odhodený po 2 hodinách, 20 minútach spoločného letu
- príkazom zo Zeme bol aktivovaný "vzostupny motor". Simulovanie štartu z povrchu Mesiaca.
- posádka pokračovala v úlohach misie Apollo 9, ale to je už iný príbeh
"Spider" po oddelení od CSM
"Spider" tesne pred dokovaním po svojom sólo lete
LM-3 "Spider"
Apollo 9
Krajina:
- USA
Cieľ:
- orbitálny let
Bezpilotné testy lode a rakety:
- 0 neúspešné
- 0 čiastočne úspešné
- 1 úspešné
Pilotovaný let:
Rampa: Kennedy LC-39A (súčasť Apollo 9)
Raketa: Saturn V (súčasť Apollo 9)
Lod: LM-3 "Spider"
No.3, alebo No. 13 (ak sa počítajú všetky aj čiastočne vyrobené)
Štart - 3.3.1968 16:00 UTC (súčasť Apollo 9)
Odpojenie - 7.3.1968 12:39 UTC
Pripojenie - 7.3.1968 19:02 UTC
Pristátie - 13.3.1968 17:00 UTC
Doba samostatného letu LM-3: 6 hodín, 23 minút, 20 sekúnd
Doba misie Apollo 9: 10 dní, 1 hodina, 54 sekúnd
Posádka Apolla 9:
James A. McDivitt, David R. Scott, Russell L. Schweickart
(na fotke z ľava)
Posádka LM-3 "Spider":
James A. McDivitt, Russell L. Schweickart
- McDivittova druhá, posledná misia do vesmíru
- Scott sa počas tohoto letu v LM nepretel, ale dostatočne si to myslím vynahradil pri svojej a poslednej ceste do vesmíru letom a pristátím LM počas Apolla 15
- Schweickart jedinná cesta do vesmíru
Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvá pilotovaná loď histórie, ktorá nevzlietla zo Zeme s posádkou na palube
- prvá pilotovaná loď, ktorá nebola schopná pristáť na Zemi
- prvý pilotovaný let lode, ktorá nemala tepelný štít
- prvý pilotovaný let lode, ktorá mala nohy
- nejedná sa o prvé spojenie 2 lodí na orbite, ale prvé dokovanie s tunelom (tak ako ho poznáme dnes)
- po prvý krát v hostórii posádka prestúpila z jednej do druhej lode pomocou dokovacieho tunela
- prvé EVA v programe Apollo, 4-tý den letu astronauti testovali aj možnosť prestupiť z CSM do LM v prípade poruchy dokovacieho tunela
- LM mal za týmto účelom nainštalované madlo, po ktorom mohla posádka "prerúčkovať" do CSM (biely pás napravo od poklopu, pri pohľade na LM z predu)
- prvá misia, kedy NASA povolila v programe Apollo volací znak iný ako Apollo ..., počas letu dvoch lodí bolo nutné lode od seba odlíšiť
- CSM-104 tak posádka pomenovala "Gumdrop" a LM-3 "Spider"
Priebeh samostatného letu LM-3 "Spider":
- 7.3.1968 v piaty den od štartu začal hlavný program celej misie Apollo 9
- McDivitt a Schweickart vstúpili do LM skôr, dostali povolenie to urobiť bez rukavíc a helmy čo uľahčilo nastupovanie do LM
- astronauti umiestnili do tunela dokovací hardware a uzavreli poklopy, dnes sa už takýto komplikovaný postup nepoužíva
- Scott v SCM stlačil tlačidlo a "Spider" bol voľný, bolo presne 12:39 UTC
- približne 45 minut leteli vo formacii, LM dostal povolenie sa vzdialiť
- "Spider" začal manévrovať a navýšil svoju dráhu o ca 20 km, čím sa vzdialil od CSM až na 180 km
- nasledovalo testovanie pristávacieho motora pri rôznych prevádzkových režimoch
- po poslednom motorickom manévre sa "Spider" vydal na cestu k CSM
- odhodenie zostupného modulu
- návrat k CSM trvala teraz už beznohému LM viac ako 2 hodiny
- po úspešnom spojení 19:02 bol "Spider" naposledy uzatvoreny a následne odhodený po 2 hodinách, 20 minútach spoločného letu
- príkazom zo Zeme bol aktivovaný "vzostupny motor". Simulovanie štartu z povrchu Mesiaca.
- posádka pokračovala v úlohach misie Apollo 9, ale to je už iný príbeh
"Spider" po oddelení od CSM
"Spider" tesne pred dokovaním po svojom sólo lete
Re: Prvé pilotované lety
11
STS-1
Krajina:
- USA
Cieľ:
- orbitálny let
Bezpilotné testy lode a rakety:
- nebol schopný bezpilotného letu
Pilotovaný let:
Rampa: Kennedy LC-39A
Raketa: STS (Space Transportation System)
Lod: Space Shuttle Columbia
Štart - 12.4.1981 12:00:04 UTC
Pristátie - 14.4.1981 18:20 UTC
Doba letu: 2 dni, 6 hodín, 20 minút, 53 sekúnd
Posádka:
John Young, Robert L. Crippen
(na fotke z ľava)
- Crippen bol nováčikom, raketoplánom sa zviezol ešte tri-krát
- John Younga bol legenda pilotovaných letov
- na konte mal už štyri štarty na 3 rôznych lodiach a prešiel sa po Mesiaci
- letom na tejto misii sa stal prvým a do dnes jedinným kto absolvoval dve kompletné prvé pilotované misie novej lode (Gemini 3 a STS-1)
Prvenstná a zaujímaovsti:
Posádka tejto lode si zaslúži asi najväčší rešpekt v histórii pilotovaných letov. A prečo ?
- jedinný prvý pilotovaný štart novej lode v histórii bez bezpilotného testu
- americký raketoplán v podstate nemal záchranný systém. Young a Crippen sa mohli katapultovať, ale šanca na prežitie nebola veľká a katapultáž bola možná len v určitej fáze štartu
To najšialenejšie na tomto štarte sú nasledujúce fakty:
- prvý krát pracovalo všetkých 5 motorov súčasne (2x SRB a 3x RS-25)
- prvý krát pracovali dve SRB súčasne
- po prvý raz SRB pracovali vo vertikálnej polohe
- pred prvým štartom sa robila statická skúška na rampe, ale len 3x RS-25
- NASA nemala dostatočne silný testovací stav, ktorý by umožnoval úplný test všetkých morotov súčasne
- SRB sa vždy testovali len po jednom a v horizontálnej polohe
- prvý pilotovaný štart lode v histórii, ktorá bola plánovaná ako znovupoužiteľná
- prvá pilotovaná orbitálna lod s krídlami
- prvá pilotovaná loď v histórii, ktorá nepristála na padákoch
- prvý pokus o štart bol 10.4.1981 o 12:00:00 UTC
- druhý úspešný pokus 12.4.1981 o 12:00:04 UTC
- posun štartu o 4 sekundy bol nutný vzhľadom na plánované fotenie tepelného štítu po štarte špionážnym satelitom KH-11, snímky neboli do dnešných dní zverejnené
- v dobe štartu STS-1 boli informácie ohľadom tohoto fotenia tajné a k dispozícii ich mal len obmedzený počet pracovníkov NASA. Originály boli pod dohľadom a po vyhodnotení boli vrátene NRO
Komplex LC-39:
- prvý krát v histórii amerických pilotovaných letov, kedy dve rôzne lote použili rovnakú rampu, LC-39A
- prvý štart americkej pilotovanej lode, kedy nebola obslužná veža natretá na červeno
*snažím sa ešte dopátrať, či tá červená farba mala nejaký význam
STS-1
Krajina:
- USA
Cieľ:
- orbitálny let
Bezpilotné testy lode a rakety:
- nebol schopný bezpilotného letu
Pilotovaný let:
Rampa: Kennedy LC-39A
Raketa: STS (Space Transportation System)
Lod: Space Shuttle Columbia
Štart - 12.4.1981 12:00:04 UTC
Pristátie - 14.4.1981 18:20 UTC
Doba letu: 2 dni, 6 hodín, 20 minút, 53 sekúnd
Posádka:
John Young, Robert L. Crippen
(na fotke z ľava)
- Crippen bol nováčikom, raketoplánom sa zviezol ešte tri-krát
- John Younga bol legenda pilotovaných letov
- na konte mal už štyri štarty na 3 rôznych lodiach a prešiel sa po Mesiaci
- letom na tejto misii sa stal prvým a do dnes jedinným kto absolvoval dve kompletné prvé pilotované misie novej lode (Gemini 3 a STS-1)
Prvenstná a zaujímaovsti:
Posádka tejto lode si zaslúži asi najväčší rešpekt v histórii pilotovaných letov. A prečo ?
- jedinný prvý pilotovaný štart novej lode v histórii bez bezpilotného testu
- americký raketoplán v podstate nemal záchranný systém. Young a Crippen sa mohli katapultovať, ale šanca na prežitie nebola veľká a katapultáž bola možná len v určitej fáze štartu
To najšialenejšie na tomto štarte sú nasledujúce fakty:
- prvý krát pracovalo všetkých 5 motorov súčasne (2x SRB a 3x RS-25)
- prvý krát pracovali dve SRB súčasne
- po prvý raz SRB pracovali vo vertikálnej polohe
- pred prvým štartom sa robila statická skúška na rampe, ale len 3x RS-25
- NASA nemala dostatočne silný testovací stav, ktorý by umožnoval úplný test všetkých morotov súčasne
- SRB sa vždy testovali len po jednom a v horizontálnej polohe
- prvý pilotovaný štart lode v histórii, ktorá bola plánovaná ako znovupoužiteľná
- prvá pilotovaná orbitálna lod s krídlami
- prvá pilotovaná loď v histórii, ktorá nepristála na padákoch
- prvý pokus o štart bol 10.4.1981 o 12:00:00 UTC
- druhý úspešný pokus 12.4.1981 o 12:00:04 UTC
- posun štartu o 4 sekundy bol nutný vzhľadom na plánované fotenie tepelného štítu po štarte špionážnym satelitom KH-11, snímky neboli do dnešných dní zverejnené
- v dobe štartu STS-1 boli informácie ohľadom tohoto fotenia tajné a k dispozícii ich mal len obmedzený počet pracovníkov NASA. Originály boli pod dohľadom a po vyhodnotení boli vrátene NRO
Komplex LC-39:
- prvý krát v histórii amerických pilotovaných letov, kedy dve rôzne lote použili rovnakú rampu, LC-39A
- prvý štart americkej pilotovanej lode, kedy nebola obslužná veža natretá na červeno
*snažím sa ešte dopátrať, či tá červená farba mala nejaký význam
Naposledy upravil(a) MrG dne 17.6.2024 21:01, celkem upraveno 1 x.
Re: Prvé pilotované lety
12
Shenzhou 5
Krajina:
- Čína
Cieľ:
- orbitálny let
Bezpilotné testy lode a rakety:
- 0 neúspešné
- 0 čiastočne úspešné
- 4 úspešné
Pilotovaný let:
Rampa: Jiuquan LA-4/SLS-1
Raketa: Long March 2F
Lod: Shenzhou No.5
Štart - 15.10.2003 01:00 UTC
Pristátie - 15.10.2003 22:22 UTC
Doba letu: 21 hoín, 22 minút, 45 sekúnd
Posádka:
Yang Liwei
- jediný let Yanga do vesmíru
- prvý čínsky občan, ktorý sa dostal do vesmíru
Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvá čínska pilotovaná misia
- žiadna iná loď pre posádku nemala viac nepilotovaných úspešných orbitálnych misií pred tou pilotovanou, štyri
- prvý štart sólo pilotovanej orbitálnej misie po 36 rokoch, 5 mesiacoch, 17 dňoch. Soyuz 1
- Yang Liwei je druhým človekom, ktorý sa na orbitu vydal sám vo viacmiestnej lodi
- po Rusku a USA sa Čína stala tretou krajinou sveta, ktorá postavila a do vesmíru vyslala pilotovanú misiu
- pre rampu LA-4 na kozmodrome Jiuquan to bol prvý pilotovaný štart
- všetky čínske pilotované štarty Shenzhou 5 - 18 (8 bez posádky) začínali na rampe LA-4
Shenzou:
- loď konštrukčne vychádza z ruského Soyuzu
- Čína podpísala v roku 1995 s Ruskom dohodu o transfére technológií lode Soyuz
- lod Shenzhou 5 obsahovala niektré komponenty z ruského Soyuzu,
- na rozdiel od Soyuzov má Shenzhou solárne panely aj na orbitálnom module
- Shenzhou je o 10% väčšia a ťažšia ako Soyuz
Shenzhou 5
Krajina:
- Čína
Cieľ:
- orbitálny let
Bezpilotné testy lode a rakety:
- 0 neúspešné
- 0 čiastočne úspešné
- 4 úspešné
Pilotovaný let:
Rampa: Jiuquan LA-4/SLS-1
Raketa: Long March 2F
Lod: Shenzhou No.5
Štart - 15.10.2003 01:00 UTC
Pristátie - 15.10.2003 22:22 UTC
Doba letu: 21 hoín, 22 minút, 45 sekúnd
Posádka:
Yang Liwei
- jediný let Yanga do vesmíru
- prvý čínsky občan, ktorý sa dostal do vesmíru
Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvá čínska pilotovaná misia
- žiadna iná loď pre posádku nemala viac nepilotovaných úspešných orbitálnych misií pred tou pilotovanou, štyri
- prvý štart sólo pilotovanej orbitálnej misie po 36 rokoch, 5 mesiacoch, 17 dňoch. Soyuz 1
- Yang Liwei je druhým človekom, ktorý sa na orbitu vydal sám vo viacmiestnej lodi
- po Rusku a USA sa Čína stala tretou krajinou sveta, ktorá postavila a do vesmíru vyslala pilotovanú misiu
- pre rampu LA-4 na kozmodrome Jiuquan to bol prvý pilotovaný štart
- všetky čínske pilotované štarty Shenzhou 5 - 18 (8 bez posádky) začínali na rampe LA-4
Shenzou:
- loď konštrukčne vychádza z ruského Soyuzu
- Čína podpísala v roku 1995 s Ruskom dohodu o transfére technológií lode Soyuz
- lod Shenzhou 5 obsahovala niektré komponenty z ruského Soyuzu,
- na rozdiel od Soyuzov má Shenzhou solárne panely aj na orbitálnom module
- Shenzhou je o 10% väčšia a ťažšia ako Soyuz
Naposledy upravil(a) MrG dne 18.6.2024 10:00, celkem upraveno 3 x.
Re: Prvé pilotované lety
13
Space Ship One - 15P
Krajina:
- USA
Cieľ:
- suborbitálny skok
Bezpilotné testy lode a rakety:
- nebol schopný bezpilotného letu
Pilotovaný let:
Štart z: White Knight
Lod: Space Ship One - No.1
Štart - 21.6.2004 14:50 UTC
Pristátie - 21.6.2004 15:14 UTC
Doba letu: 24 minút, 5 sekúnd
Posádka:
Mike Melvill
- Melvillov prvý let nad Kármánovu líniu
- o tri mesiace neskôr si let ešte raz zopakoval
Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvý pilotovaný suborbitálny skok (nie je to balistická dráha ako pri misiách Mercury-Redstone)
- lod pri suborbitálnom skoku letí kolmo nahor, po dosiahnutí maximálnej výšky začína padat k zemi
- prvá súkromne postavená a financovaná loď, ktorá sa s posádkou dostala nad Kármánovu liniu 100 km
- prvý súkromný astronaut, ktorý letel v súkromne financovanej, vyvinutej a prevádzkovanej lodi do vesmíru
- jediný pilotovaný let do vesmíru pomocou hybridného raketového motora, ten spaluje tuhé palivo a tekuté okysličovadlo
Space Ship One:
- oficiálne označenie Space Ship One je Scaled Composites Model 316, registácia N328KF
- toto lietadlo sa do vesmíru pozrelo ceľkom 3x let 15P - 100.124km, 16P - 102.93km a posledný rekordný 17P - 112.014km pilotoval Brian Binnie
- pôvodne plánovaný let 18P bol zrušený z obavy možného zničenia historického stroja
- písmeno za číslom letu P - powered, poháňané motorom
- historický let 15P bol 15-tym letom stroja a jeho 4-tým pohánaným (ostatné lety boli kĺzavé po odhodení z White Knight)
- Space Ship One bol navrhnutý a postavený spoločnosťou Mojave Aerospace Ventures
- financovaný Paulom Allenom, ceľkové náklady 25 milónov dolárov
- vyhralo Ansari X Prize v hodnote 10 miliónov dolárov, odmena za prvý vládne nefinancovaný pilotovaný let do vesmíru v opakovateľne použiteľnom stroji
White Knight:
- oficálne označenie Scaled Composites Model 318 White Knight, registácia N318SL
- nosné lietadlo, z ktorého sa zhadzovala loď Space Ship One
- White Knight sa v rokoch 2005 až 2006 používal na testovacie lety X-37 agentúry DARPA
Space Ship One - 15P
Krajina:
- USA
Cieľ:
- suborbitálny skok
Bezpilotné testy lode a rakety:
- nebol schopný bezpilotného letu
Pilotovaný let:
Štart z: White Knight
Lod: Space Ship One - No.1
Štart - 21.6.2004 14:50 UTC
Pristátie - 21.6.2004 15:14 UTC
Doba letu: 24 minút, 5 sekúnd
Posádka:
Mike Melvill
- Melvillov prvý let nad Kármánovu líniu
- o tri mesiace neskôr si let ešte raz zopakoval
Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvý pilotovaný suborbitálny skok (nie je to balistická dráha ako pri misiách Mercury-Redstone)
- lod pri suborbitálnom skoku letí kolmo nahor, po dosiahnutí maximálnej výšky začína padat k zemi
- prvá súkromne postavená a financovaná loď, ktorá sa s posádkou dostala nad Kármánovu liniu 100 km
- prvý súkromný astronaut, ktorý letel v súkromne financovanej, vyvinutej a prevádzkovanej lodi do vesmíru
- jediný pilotovaný let do vesmíru pomocou hybridného raketového motora, ten spaluje tuhé palivo a tekuté okysličovadlo
Space Ship One:
- oficiálne označenie Space Ship One je Scaled Composites Model 316, registácia N328KF
- toto lietadlo sa do vesmíru pozrelo ceľkom 3x let 15P - 100.124km, 16P - 102.93km a posledný rekordný 17P - 112.014km pilotoval Brian Binnie
- pôvodne plánovaný let 18P bol zrušený z obavy možného zničenia historického stroja
- písmeno za číslom letu P - powered, poháňané motorom
- historický let 15P bol 15-tym letom stroja a jeho 4-tým pohánaným (ostatné lety boli kĺzavé po odhodení z White Knight)
- Space Ship One bol navrhnutý a postavený spoločnosťou Mojave Aerospace Ventures
- financovaný Paulom Allenom, ceľkové náklady 25 milónov dolárov
- vyhralo Ansari X Prize v hodnote 10 miliónov dolárov, odmena za prvý vládne nefinancovaný pilotovaný let do vesmíru v opakovateľne použiteľnom stroji
White Knight:
- oficálne označenie Scaled Composites Model 318 White Knight, registácia N318SL
- nosné lietadlo, z ktorého sa zhadzovala loď Space Ship One
- White Knight sa v rokoch 2005 až 2006 používal na testovacie lety X-37 agentúry DARPA
Re: Prvé pilotované lety
14
CrewDragon - DM-2
Krajina:
- USA
Cieľ:
- orbitálny let
Bezpilotné testy lode a rakety:
- 0 neúspešné
- 0 čiastočne úspešné
- 1 úspešné
Pilotovaný let:
Rampa: Kennedy LC-39A
Raketa: Falcon 9 (B1058.1)
Lod: CrewDragon C206 Endeavour No.6
Štart - 30.5.2020 19:22 UTC
Pristátie - 2.8.2020 18:48 UTC
Doba letu: 63 dní, 23 hodín, 25 minút
Dokovanie k ISS: 31.5.2020 14:27 UTC
Oddelenie od ISS: 1.8.2020 23:35 UTC
Doba dokovania k ISS: 62 dní, 9 hodín, 8 minút
Posádka:
Robert Behnken, Douglas Hurley
(na fotke z ľava)
- pre Roberta Behnkena to bol jeho 3 vesmírny let
- Douglas Hurley bol taktiež vo vesmíre po tretí raz
- obaja páni absolvovali svoje dve misie Raketoplánom a DM-2 bola ich prvou spoločnou misiou
Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvá súkromne postavená a prevádzkovaná pilotovaná misia na orbitu
- prvá súkromne postavená a prevádzkovaná pilotovaná znovupoužiteľná loď určená pre orbitálne lety
- po prvý krát sa počas prvého pilotovaného letu dokovalo (s ISS)
- najdlhší prvý pilotovaný let novej lode (ak počítame aj čas pripojenie k ISS) 63 dní, 23 hodín a 25 minút
- po 44 rokoch, 11 mesiacoch, 9 dnoch to bolo prvé americké pristátie do vody (posledná misia Apollo-Soyuz)
- prvá automatické dokovanie v histórii USA
- prvá pilotovaná misia všeobecne, ktorá dokovala na IDA (international docking adapter)
- zároveň bol IDA použitý len druhý raz (1x misia DM-1)
- prvá pilotovaná loď, ktorá dokovala k "západnému segmentu" ISS od odletu posledného raketoplánu STS-135 dňa 19.7.2011
Crew Dragon - C206 Endeavour:
- 6-ta vyrobená loď Crew Dragon v poradí
- druhá plne dokončená (ostatné slúžili na testovanie)
- druhá, ktorá sa dostala na orbitu
- lod C206 Endeavour bola pomenovaná podľa Space Shuttle Endeavour
- vůbec prvá americká pilotovaná loď, ktorá má solárne panely (Soyuz-1 ich napríklad používa už od roku 1967)
Rampa LC-39A:
- rampa LC-39A sa stala prvou americkou rampou, z ktorej štartovali 3 rozne pilotované lode
- LC-39A je druhou rampou, z ktorej štartovali 3 rôzne pilotované lode (prvou je LC-1 Bajkonur)
Poznamky:
- manželka Roberta Behnkena, astronautka Megan McArthur neskôr letela na misii Crew-2
- letela tiež Endeavourom a sedela v tom istom kresle ako jej manžel Robert (pri misi DM-2)
- Robert Behnken od 21.6. do 21.7. absolvoval celkom 4 EVA
- je to vôbec prvý krát, kedy astronaut pri prvej misii novej lode vykonal EVA. Treba ale podotknúť, že to nebolo z danej lode, ale z prechodovej komory ISS
CrewDragon - DM-2
Krajina:
- USA
Cieľ:
- orbitálny let
Bezpilotné testy lode a rakety:
- 0 neúspešné
- 0 čiastočne úspešné
- 1 úspešné
Pilotovaný let:
Rampa: Kennedy LC-39A
Raketa: Falcon 9 (B1058.1)
Lod: CrewDragon C206 Endeavour No.6
Štart - 30.5.2020 19:22 UTC
Pristátie - 2.8.2020 18:48 UTC
Doba letu: 63 dní, 23 hodín, 25 minút
Dokovanie k ISS: 31.5.2020 14:27 UTC
Oddelenie od ISS: 1.8.2020 23:35 UTC
Doba dokovania k ISS: 62 dní, 9 hodín, 8 minút
Posádka:
Robert Behnken, Douglas Hurley
(na fotke z ľava)
- pre Roberta Behnkena to bol jeho 3 vesmírny let
- Douglas Hurley bol taktiež vo vesmíre po tretí raz
- obaja páni absolvovali svoje dve misie Raketoplánom a DM-2 bola ich prvou spoločnou misiou
Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvá súkromne postavená a prevádzkovaná pilotovaná misia na orbitu
- prvá súkromne postavená a prevádzkovaná pilotovaná znovupoužiteľná loď určená pre orbitálne lety
- po prvý krát sa počas prvého pilotovaného letu dokovalo (s ISS)
- najdlhší prvý pilotovaný let novej lode (ak počítame aj čas pripojenie k ISS) 63 dní, 23 hodín a 25 minút
- po 44 rokoch, 11 mesiacoch, 9 dnoch to bolo prvé americké pristátie do vody (posledná misia Apollo-Soyuz)
- prvá automatické dokovanie v histórii USA
- prvá pilotovaná misia všeobecne, ktorá dokovala na IDA (international docking adapter)
- zároveň bol IDA použitý len druhý raz (1x misia DM-1)
- prvá pilotovaná loď, ktorá dokovala k "západnému segmentu" ISS od odletu posledného raketoplánu STS-135 dňa 19.7.2011
Crew Dragon - C206 Endeavour:
- 6-ta vyrobená loď Crew Dragon v poradí
- druhá plne dokončená (ostatné slúžili na testovanie)
- druhá, ktorá sa dostala na orbitu
- lod C206 Endeavour bola pomenovaná podľa Space Shuttle Endeavour
- vůbec prvá americká pilotovaná loď, ktorá má solárne panely (Soyuz-1 ich napríklad používa už od roku 1967)
Rampa LC-39A:
- rampa LC-39A sa stala prvou americkou rampou, z ktorej štartovali 3 rozne pilotované lode
- LC-39A je druhou rampou, z ktorej štartovali 3 rôzne pilotované lode (prvou je LC-1 Bajkonur)
Poznamky:
- manželka Roberta Behnkena, astronautka Megan McArthur neskôr letela na misii Crew-2
- letela tiež Endeavourom a sedela v tom istom kresle ako jej manžel Robert (pri misi DM-2)
- Robert Behnken od 21.6. do 21.7. absolvoval celkom 4 EVA
- je to vôbec prvý krát, kedy astronaut pri prvej misii novej lode vykonal EVA. Treba ale podotknúť, že to nebolo z danej lode, ale z prechodovej komory ISS
Re: Prvé pilotované lety
15
New Shepard - NS16
Krajina:
- USA
Cieľ:
- suborbitálny skok
Bezpilotné testy lode a rakety:
- 0 neúspešné
- 1 čiastočne úspešné
- 14 úspešné
Pilotovaný let:
Rampa: Corn Ranch - Launch Site One
Raketa: New Shepard booster - No. 4?
Lod: New Shepard - NR4 "RSS First Step" - No.4
Štart - 20.6.2021 13:11 UTC
Pristátie - 20.6.2021 13:21 UTC
Doba letu: 10 minút, 10 sekúnd
Posádka:
Mark Bezos, Jeff Bezos, Oliver Daemen, Wally Funk
(na fotke z ľava)
- Jeff Bezos, prvý let do vesmíru
- Mark Bezos, Jeffov brat a taktiež prvá vesmírna skúsenosť
- Oliver Daemen, prvý lel - najmladší človek vo vesmíre
- Wally Funk, prvý let, členka Mercury 13, najstarší človek vo vesmíre (v čase štartu)
Prvenstná a zaujímaovsti:
- druhá súkromne postavená lod, ktorá suborbitálnmy skokom doletela s posádkou nad Kármánovu líniu
- výška 107.05 km (loď), 105.823 km (booster)
- prvá cesta do vesmíru s posádkou, kedy sa na palube nenachádzal pilot lode
- Daemen 18 rokov, Funk 82 rokov (v čase letu) misiou, kedy sa spolu pozreli do vesmíru najmladší a najstarší človek
- prvý pilotovaný let novej vesmírnej lode, kedy si majiteľ firmy sadol do jednoho zo sedadiel lode
- prvé platené sedadlo na súkromnej lodi do vesmíru, Daemen (suborbitálny skok)
New Shepard:
- loď je plne automaticá, posádka počas letu loď neriadi
- New Shepard aktuálne poskytuje najdlhši čas mikrogravitácie, dlhší je momentálne možný len letom na orbitu
Poznámky:
- Mercury 13 bolo trinásť Američaniek, ktoré sa zúčastnili na súkromne financovanom výskumnom programe
- vedený lekárom NASA Williamom Randolphom Lovelace II v rokoch 1959-1960
- cieľom bolo testovať možnosť letu žien do vesmíru
- Wally Funk je aktálne jedinou z tejto skupiny, ktorá sa pozrela na Zem z vesmíru
New Shepard - NS16
Krajina:
- USA
Cieľ:
- suborbitálny skok
Bezpilotné testy lode a rakety:
- 0 neúspešné
- 1 čiastočne úspešné
- 14 úspešné
Pilotovaný let:
Rampa: Corn Ranch - Launch Site One
Raketa: New Shepard booster - No. 4?
Lod: New Shepard - NR4 "RSS First Step" - No.4
Štart - 20.6.2021 13:11 UTC
Pristátie - 20.6.2021 13:21 UTC
Doba letu: 10 minút, 10 sekúnd
Posádka:
Mark Bezos, Jeff Bezos, Oliver Daemen, Wally Funk
(na fotke z ľava)
- Jeff Bezos, prvý let do vesmíru
- Mark Bezos, Jeffov brat a taktiež prvá vesmírna skúsenosť
- Oliver Daemen, prvý lel - najmladší človek vo vesmíre
- Wally Funk, prvý let, členka Mercury 13, najstarší človek vo vesmíre (v čase štartu)
Prvenstná a zaujímaovsti:
- druhá súkromne postavená lod, ktorá suborbitálnmy skokom doletela s posádkou nad Kármánovu líniu
- výška 107.05 km (loď), 105.823 km (booster)
- prvá cesta do vesmíru s posádkou, kedy sa na palube nenachádzal pilot lode
- Daemen 18 rokov, Funk 82 rokov (v čase letu) misiou, kedy sa spolu pozreli do vesmíru najmladší a najstarší človek
- prvý pilotovaný let novej vesmírnej lode, kedy si majiteľ firmy sadol do jednoho zo sedadiel lode
- prvé platené sedadlo na súkromnej lodi do vesmíru, Daemen (suborbitálny skok)
New Shepard:
- loď je plne automaticá, posádka počas letu loď neriadi
- New Shepard aktuálne poskytuje najdlhši čas mikrogravitácie, dlhší je momentálne možný len letom na orbitu
Poznámky:
- Mercury 13 bolo trinásť Američaniek, ktoré sa zúčastnili na súkromne financovanom výskumnom programe
- vedený lekárom NASA Williamom Randolphom Lovelace II v rokoch 1959-1960
- cieľom bolo testovať možnosť letu žien do vesmíru
- Wally Funk je aktálne jedinou z tejto skupiny, ktorá sa pozrela na Zem z vesmíru
Naposledy upravil(a) MrG dne 19.6.2024 0:01, celkem upraveno 2 x.
Re: Prvé pilotované lety
16
Starliner - CFT
Misia prebieha, doplnim po pristati
Krajina:
- USA
Cieľ:
- orbitálny let
Bezpilotné testy lode a rakety:
- 0 neúspešné
- 1 čiastočne úspešné
- 1 úspešné
Pilotovaný let:
Rampa: Cape Canaveral SLC-41
Raketa: Atlas V N22
Lod: Starliner S3 "Calypso" - No.3
Štart - 5.6.2024 14:52:15 UTC
Pristátie - 7.9.2024, 04:01:35 UTC
Doba letu: 93 dní
Dokovanie k ISS: 6.6.2024 17:34 UTC
Oddelenie od ISS: 6 September 2024 22:04 UTC
Doba dokovania k ISS: 92 dní, 4 hodiny, 30 minút
Posádka:
Sunita Williams, Barry E. Wilmore
(na fotke z ľava)
- pre Wilmora je to tretia cesta na orbitu. Prvé dve absolvoval Soyuzom, zúčastnil sa 2 dlhodobých expedícii
- Sunita Williams je vo vesmíre 3 krát, rovnako ako Barry absolvovala 2 dlhodobe misie na ISS, 1x STS, 1x Soyuz
Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvá pilotovaná misia novej lode, kedy loď samotná (konkrétny kus) už absolvovala orbitálny let
- prvý raz v histórii, kedy z územia USA vzlietli dve rôzne pilotované lode s posádkou
- prvý raz v histórii, kedy sú súčasne vo vesmíre dve rôzne pilotované lode z dvoch rôznych rámp štartujúcich z USA
- prvý raz, kedy má nejaká krajina k dispozícii dve rôzne pilotované lode súčasne
- Sunita sa stala prvou ženou, ktorá letela na prvej pilotovanej misii novej lode
Starliner "Calypso":
- pomenovaná podľa lode RV Calypso Jacquesa Cousteaua
- druhá plne dokončené loď Starliner
- 3. vyrobená (prvá bola použitá na štrukturálne testovanie)
- prvá americká pilotovaná loď, ktorá pristáva pomocou padákov na pevninu
- prvá pilotovaná loď v histórii, ktorá používa na mäkké dosadnutie airbagy
- druhá pilotované loď USA, ktorá má solárne panely (1. CrewDragon)
Atlas V:
- prvý pilotovaný štart rakety Atlas V
- raketa štartovala v konfigurácii N22 (bez aerodynamického krytu, 2x SRB, 2x motor na 2-hom stupni Centaur)
- 2-hy stupeň centaur s 2 motormi RL-10 sa používa len pre pilotované misie Starliner
- 3. štart Atlas V v konfigurácii N22 (OFT, OFT-2, CFT)
Rampa SLC-41:
- tento štart prerušil 55 rokov, 7 mesiacov a 25 dní trvajúci "monopol" komplexu LC-39 na pilotované štarty z územia USA
- pre rampu SLC-41 je to prvý pilotovaný štart
- je to 6. rampa USA, ktorá si pripísala pilotovaný štart (LC-5, LC-14, LC-19, LC-39A, LC-39B, LC-41)
EDIT: 24.9.2024
Priebeh letu
- loď mala počas približovania k ISS problémy s manévrovacími motormi
- testovanie motorov na skúšobnom stave aj na reálnej lodi nepotvrdilo, že loď je pre posádku nebezpečná, ale nepodarilo sa ani dokázať, že je bezpečná
- NASA preto rozhodla o tom, že sa Starliner váti bez posádky
- posádka Starlineru sa začlení do Crew-9 a vrátia sa spolu pri plánovanom návrate Crew-9 začiatkom roka 2025
Pristátie
- prvý krát v histórii prvých pilotovaných letov sa loď vrátila počas svojej prvej pilotovanej misie bez posádky
- je to druhý krát v histórii, kedy je k dispozícii táto možnosť (posádka prvej pilotovanej misie novej lode zostane na ISS)
- prvú takúto možnosť nevyužil CrewDragon pri svojej prvej pilotovanej misii DM-2
Starliner - CFT
Misia prebieha, doplnim po pristati
Krajina:
- USA
Cieľ:
- orbitálny let
Bezpilotné testy lode a rakety:
- 0 neúspešné
- 1 čiastočne úspešné
- 1 úspešné
Pilotovaný let:
Rampa: Cape Canaveral SLC-41
Raketa: Atlas V N22
Lod: Starliner S3 "Calypso" - No.3
Štart - 5.6.2024 14:52:15 UTC
Pristátie - 7.9.2024, 04:01:35 UTC
Doba letu: 93 dní
Dokovanie k ISS: 6.6.2024 17:34 UTC
Oddelenie od ISS: 6 September 2024 22:04 UTC
Doba dokovania k ISS: 92 dní, 4 hodiny, 30 minút
Posádka:
Sunita Williams, Barry E. Wilmore
(na fotke z ľava)
- pre Wilmora je to tretia cesta na orbitu. Prvé dve absolvoval Soyuzom, zúčastnil sa 2 dlhodobých expedícii
- Sunita Williams je vo vesmíre 3 krát, rovnako ako Barry absolvovala 2 dlhodobe misie na ISS, 1x STS, 1x Soyuz
Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvá pilotovaná misia novej lode, kedy loď samotná (konkrétny kus) už absolvovala orbitálny let
- prvý raz v histórii, kedy z územia USA vzlietli dve rôzne pilotované lode s posádkou
- prvý raz v histórii, kedy sú súčasne vo vesmíre dve rôzne pilotované lode z dvoch rôznych rámp štartujúcich z USA
- prvý raz, kedy má nejaká krajina k dispozícii dve rôzne pilotované lode súčasne
- Sunita sa stala prvou ženou, ktorá letela na prvej pilotovanej misii novej lode
Starliner "Calypso":
- pomenovaná podľa lode RV Calypso Jacquesa Cousteaua
- druhá plne dokončené loď Starliner
- 3. vyrobená (prvá bola použitá na štrukturálne testovanie)
- prvá americká pilotovaná loď, ktorá pristáva pomocou padákov na pevninu
- prvá pilotovaná loď v histórii, ktorá používa na mäkké dosadnutie airbagy
- druhá pilotované loď USA, ktorá má solárne panely (1. CrewDragon)
Atlas V:
- prvý pilotovaný štart rakety Atlas V
- raketa štartovala v konfigurácii N22 (bez aerodynamického krytu, 2x SRB, 2x motor na 2-hom stupni Centaur)
- 2-hy stupeň centaur s 2 motormi RL-10 sa používa len pre pilotované misie Starliner
- 3. štart Atlas V v konfigurácii N22 (OFT, OFT-2, CFT)
Rampa SLC-41:
- tento štart prerušil 55 rokov, 7 mesiacov a 25 dní trvajúci "monopol" komplexu LC-39 na pilotované štarty z územia USA
- pre rampu SLC-41 je to prvý pilotovaný štart
- je to 6. rampa USA, ktorá si pripísala pilotovaný štart (LC-5, LC-14, LC-19, LC-39A, LC-39B, LC-41)
EDIT: 24.9.2024
Priebeh letu
- loď mala počas približovania k ISS problémy s manévrovacími motormi
- testovanie motorov na skúšobnom stave aj na reálnej lodi nepotvrdilo, že loď je pre posádku nebezpečná, ale nepodarilo sa ani dokázať, že je bezpečná
- NASA preto rozhodla o tom, že sa Starliner váti bez posádky
- posádka Starlineru sa začlení do Crew-9 a vrátia sa spolu pri plánovanom návrate Crew-9 začiatkom roka 2025
Pristátie
- prvý krát v histórii prvých pilotovaných letov sa loď vrátila počas svojej prvej pilotovanej misie bez posádky
- je to druhý krát v histórii, kedy je k dispozícii táto možnosť (posádka prvej pilotovanej misie novej lode zostane na ISS)
- prvú takúto možnosť nevyužil CrewDragon pri svojej prvej pilotovanej misii DM-2
Naposledy upravil(a) MrG dne 24.9.2024 21:30, celkem upraveno 2 x.
Re: Prvé pilotované lety
Zoznam
Záverečne zhrnutie
01 - Vostok 1
12.4.1961 06:07 UTC
02 - Mercury-Redstone 3
5.5.1961 14:34 UTC
03 - Mercury-Atlas 6
20.2.1962 14:47 UTC
04 - X-15 - let 90
19.7.1963 18:20 UTC
05 - Voschod 1
12.10.1964 07:30 UTC
06 - Gemini 3
23.3.1965 14:24 UTC
07 - Soyuz 1
23.4.1967 00:35 UTC
08 - Apollo 7
11.10.1968 15:02 UTC
09 - Apollo 8
21.12.1968 12:51 UTC
10 - LM-3 "Spider"
7.3.1968 12:39 UTC
11 - STS-1
12.4.1981 12:00:04 UTC
12 - Shenzhou 5
15.10.2003 01:00 UTC
13 - Space Ship One - 15P
21.6.2004 14:50 UTC
14 - Crew Dragon Demo-2
30.5.2020 19:22 UTC
15 - New Shepard - NS16
20.6.2021 13:11 UTC
16 - Starliner - CFT
5.6.2024 14:52:15 UTC
Zoznam je aktuálny ku 18.6.2024
Posledný príspevok, aktuálne viac prvých pilotovaných misií pre jednotlivé tipy lodí nad 100 km nemáme.
Dúfam, že som na žiadnu nezabudol
Záverečne zhrnutie
01 - Vostok 1
12.4.1961 06:07 UTC
02 - Mercury-Redstone 3
5.5.1961 14:34 UTC
03 - Mercury-Atlas 6
20.2.1962 14:47 UTC
04 - X-15 - let 90
19.7.1963 18:20 UTC
05 - Voschod 1
12.10.1964 07:30 UTC
06 - Gemini 3
23.3.1965 14:24 UTC
07 - Soyuz 1
23.4.1967 00:35 UTC
08 - Apollo 7
11.10.1968 15:02 UTC
09 - Apollo 8
21.12.1968 12:51 UTC
10 - LM-3 "Spider"
7.3.1968 12:39 UTC
11 - STS-1
12.4.1981 12:00:04 UTC
12 - Shenzhou 5
15.10.2003 01:00 UTC
13 - Space Ship One - 15P
21.6.2004 14:50 UTC
14 - Crew Dragon Demo-2
30.5.2020 19:22 UTC
15 - New Shepard - NS16
20.6.2021 13:11 UTC
16 - Starliner - CFT
5.6.2024 14:52:15 UTC
Zoznam je aktuálny ku 18.6.2024
Posledný príspevok, aktuálne viac prvých pilotovaných misií pre jednotlivé tipy lodí nad 100 km nemáme.
Dúfam, že som na žiadnu nezabudol
Naposledy upravil(a) MrG dne 19.6.2024 0:13, celkem upraveno 2 x.
