Prvé pilotované lety

[MrG]

Pred pár dňami sme videli štart lode od spoločnosti Boeing Starliner pri misii CFT. Bol to tretí a zároveň prvý let s posádkou na palube. Zaujímalo ma, koľko prvých štartov s posádkou do vesmíru (nad 100 km) vlastne bolo.
Zoznam som viackrát prerábal, dopĺňal, menil až som sa dopracoval k číslu 16.
Nebude to klasický formát článku, skôr niečo ako zoznam, štatistika a zaujimavosti prvých štartov nových lodí s posádkou. Kedže tých informácií je pomerne veľa a chcem to mať aj trochu prehľadné, každý štart bude v jednom príspevku. Aj kvôli editovaniu, poprípade dopĺnaniu, ak by som na niečo zabudol, alebo našiel nejakú novú informáciu. Dúfam, že to bude pre niekoho zaujimavé a nájde si tu niečo nové, čo možno nevedel

Môj zoznam som sa rozhodol logicky usporiadať podľa dátumu štartov, nemôžem začat inak ako tým asi najznámejším štartom v histórii pilotovanej kozmonautiky.

01
Vostok 1

Krajina:
- USSR/Rusko

Cieľ:
- orbitálny let

Bezpilotné testy lode a rakety:
- 3 neúspešné
- 1 čiastočne úspešné
- 3 úspešné

Pilotovaný let:
Rampa: Bajkonur LC-1 (známa aj ako Gagarinova rampa)
Raketa: Vostok-K
Lod: Vostok-3KA - No.3
Štart - 12.4.1961 06:07 UTC
Pristátie - 12.4.1961 07:55 UTC
Doba letu: 1 hodina, 46 minút

Posádka:
Yuri Gagarin


- pre Gagarina to bol prvý a zároveň jeho jedinný let do vesmíru
- ako národný hrdina bol priveľmi cenný aby letel na ďalší let

Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvá sovietská/ruská pilotovaná misia
- prvá pilotovaná misia v hostórii, ktorá dosiahla orbitu Zeme
- program Vostok bol jediným programom v histórii, kedy kozmonaut nepristával v svojej lodi, pred pristátim sa teda aj Gagarin katapultoval
- rampa LC-1 v Bajkonure sa tak stala prvou rampou, z ktorej vzlietla pilotovaná misia
- lod Vostok bola jednou z dvoch sovietských lodí, ktoré boli postavené ako jednomiestne. Tou druhou bol lunárny modul pre pilotovaný lunárny program
- nakoľko bol Gagarinov let tajný, panovala obava, že by si ho kvôli spôsobu pristátia a skutočnosti, že necelý rok predtým zostrelili Powersa mohol náhodný pozorovateľ zmýliť s americkým špijónom doplnili na Gagarinovu helmu napis CCCP. Tento napis ručne napísal technik menom Lebedev tesne pred štartom.

[MrG]

02
Mercury-Redstone 3

Krajina:
- USA

Cieľ:
- suborbitálny let

Bezpilotné testy lode a rakety:
- 1 neúspešné
- 0 čiastočne úspešné
- 3 úspešné

Pilotovaný let:
Rampa: Cape Canaveral LC-5
Raketa: Redstone
Lod: Mercury (pomenovaná Shepardom Freedom 7) - No.7
Štart - 5.5.1961 14:34 UTC
Pristátie - 5.5.1961 14:49 UTC
Doba letu: 15 minút, 22 sekúnd

Posádka:
Alan Shepard


- pre Sheparda to bol prvý let do vesmíru
- pri svojom druhom a zároveň poslednom lete do vesmíru sa prešiel po mesiaci pri misii Apollo 14

Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvá pilotovaná misia USA
- prvý pilotovaný let zostavy lode Mercury a rakety Redstone
- prvá pilotovaná suborbitálna misia v hostórii, maximálna výška letu 187.5 km, nad Kármánovu liniu 100 km, Alan Shepard si tak mohol pripísat titul astronaut
- rampa LC-5 sa tak stala miestom, odkial sa prvý američan dostal do vesmíru, aj keď len na relatívne krátku dobu
- Shepardov let trval 15 minút a 22 sekúnd čím si Shepard na niekoľko desaťročí pripísal najkratší let do vesmíru v histórii pilotovanej kozmonautiky
- Shepard svoju lod pomenoval Freedom 7. Sedmička ako sériové číslo lode. Nakoľko su astronauti tvory poverčivé 7-ka ako šťastné číslo Shepardovho letu sa objavilo aj na všetkých nasledujúcich misiách v programe Mercury
- Shepard pred svojim štartom ranajkoval vajíčka, steak s toastom, pil kávu a pomarančový džús. Tieto ranajky sa neskôr stali tradíciou aj pri ďalších pilotovaných misiách

EDIT: 19.6.2024
Rampa LC-5:
- obslužná veža bola pôvodne ropná vrtná veža

[MrG]

03
Mercury-Atlas 6

Krajina:
- USA

Cieľ:
- orbitálny let

Bezpilotné testy lode a rakety:
- 1 neúspešné
- 0 čiastočne úspešné
- 1 úspešné

Pilotovaný let:
Rampa: Cape Canaveral LC-14
Raketa: Atlas LV-3B
Lod: Mercury (pomenovaná Glennom Friendship 7) - No.13
Štart - 20.2.1962 14:47 UTC
Pristátie - 20.2.1962 19:43 UTC
Doba letu: 4 hodiny, 55 minút, 23 sekúnd

Posádka:
John Glenn



- pre Glenna to bolo prvé stretnutie s vesmírom
- na svoj druhý a posledný štart čakal rekordných 36 rokov, 8 mesiacov a 9 dní
- ako 77 ročný člen misie misie STS-95 sa ako najstarší človek pozrel na na Zem z orbity

Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvá pilotovaná misia USA na obežnú dráhu
- prvý pilotovaný štart zostavy lode Mercury a rakety Atlas
- rampa LC-14 si tak pripísala prvý pilotovaný orbitálny start v histórii USA
- lekárnička Johna Glenna obsahovala morfín, metanfetamín, lieky na kinetózu a ďalšie leky na všetky možné varianty, nakoľko sa nevedelo nič o tom, ako bude ľudské telo reagoavať na vesmírny let. Informácie z Gagarinoveho letu boli v tom čase prísne stráženým tajomstvom.

Poznámky:
- lod Merkury svoj prvý pilotovaný let už absolvovala
- pri tomto štarte letela na inom nosiči a s iným cieľom, preto som sa rozhodol ju do zoznamu zaradiť

[MrG]

04
X-15 - Let 90

Krajina:
- USA

Cieľ:
- let nad Kármánovu líniu 100 km

Bezpilotné testy lode a rakety:
- nebolo schopné bezpilotného letu

Pilotovaný let:
Štart z: NB-52B
Lod: X-15 No.3
Štart - 19.7.1963 18:20 UTC
Pristátie - 19.7.1963 18:31 UTC
Doba letu: 11 minút, 24 sekúnd

Posádka:
Joseph A. Walker



- pre Walkera to bol prvý let nad Kármánovu líniu, nie posledný

Prvenstná a zaujímaovsti:
- spoločný projekt NASA a US Air Force
- X-15 bolo experimentálne lietadlo, ktoré sa zhadzovalo z lietadla B52
- prvý pilotovaný let nad Kármánovu líniu (100 km) v stroji s krídlami, pri tomto lete dosiahlo výšku 106 km
- o mesiac neskor pri lete 91 dosiahol Walker výšku 108 km, čím sa stal prvým človekom v histórii, ktorý sa do vesmíru dostal dva krát, aj ked vždy len na pár okamžikov
- tieto dva lety 90 a 91 boli jediné v programe X-15 nad 100 km, teda Walker si ako jediný z programu X-15 pripísal titul astronaut
- okrem aerodynamických plôch X-15 riadila aj pomocou trysiek na stalčený plyn
Priebeh letu:
- po zhodení z NB-52 sa zapálil raketový motor, ktorý pracoval 85 sekúnd
- tesne pred koncom práce motora bolo zrýchlenie 4g
- po vypnutí motora nasledoval stav beztiaže pod dobu 3-5 minút
- pri návrate sa preťaženie pohybovalo okolo 5g po dobu 20 sekúnd a povrch lietadla sa zahrial na teplotu 650C°

[MrG]

05
Voschod 1

Krajina:
- USSR/Rusko

Cieľ:
- orbitálny let

Bezpilotné testy lode a rakety:
- 1 neúspešné
- 0 čiastočne úspešné
- 2 úspešné

Pilotovaný let:
Rampa: Bajkonur LC-1 (známa aj ako Gagarinova rampa)
Raketa: Voskhod 11A57
Lod: Voskhod-3KV - No.3
Štart - 12.10.1964 07:30 UTC
Pristátie - 13.10.1964 07:47 UTC
Doba letu: 1 deň, 17 minút, 3 sekundy

Posádka:
Konstantin Feoktistov, Vladimir Komarov, Boris Yegorov
(na fotke z ľava)



- pre celú posádku to bola vesmírna premiéra
- jediný Komarov sa vydal do vesmíru ešte raz. Jeho letu sa bude venoveť jeden z ďalších dielov

Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvá viacčlenná pilotovaná misia v hostórii
- prvá trojčlenná misia v histórii
- prvá sovietská misia, kedy sa posádka pred pristátim nekatapultovala z lode
- rampa LC-1 si pripísala druhý premierový štart novej pilotovanej lode
Loď Voschod:
- bola v podstate upravená loď Vostok, doplnená o záložný systém pre návrat do atmosféry
- po úprave bola povodne navrhnutá pre 2 člennú posádku
- pod politickým tlakom o prekonanie americkej pripravovanej lode Gemini (2 miestna) bolo rozhodnuté, poletí trojčlenná posádka
- posadiť troch astronautov do lode v skafandroch ale bolo nemožné a tak sa táto misia zapísala ako prvá, kedy sa neletelo v skafandroch. V podstate leteli v "teplakovej súprave"
- o obmedzenom priestore v lodi svedčí aj fakt, že posádka pred štartom držala prísnu diétu

[MrG]

06
Gemini 3

Krajina:
- USA

Cieľ:
- orbitálny let

Bezpilotné testy lode a rakety:
- 1 neúspešné
- 0 čiastočne úspešné
- 1 úspešné

Pilotovaný let:
Rampa: Cape Canaveral LC-19
Raketa: Titan II GLV
Lod: Gemini SC3 - No.3
Štart - 23.3.1965 14:24 UTC
Pristátie - 23.3.1965 19:16 UTC
Doba letu: 4 hodiny, 52 minút, 31 sekúnd

Posádka:
Virgil I. "Gus" Grissom, John W. Young
(na fotke z ľava)



- pre Johna Younga sa jednalo o prvý let do vesmíru. K Johnovi sa ešte neskôr vrátime
- Grissomova druhá vesmírna misia, znova sa do vesmíru nedostal. Zahynul pri nehode Apolla 1

Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvá pilotovaná viacčlenná misia USA
- prvá pilotovaná misia v hostórii, kedy lod aktívne menila orbitu pomocou trysiek
- bola to posledná misia, ktorej priebeh bol riadený z KSC. Následne sa riadenie letov presunulo do Johnson Space Center v Hustone, odkial sú dodnes riadené všetky pilotované misie NASA
- jednalo sa o prvú pilotovanú misiu novej lode v histórii, kedy do lode nesadli samí nováčikovia
- tretia pilotovaná lod USA a tretia rampa. LC-19 si teda do záznamov zapísala prvý štart z USA s viac ako jednym astronautom na palube

[MrG]

07
Soyuz 1

Krajina:
- USSR/Rusko

Cieľ:
- orbitálny let

Bezpilotné testy lode a rakety:
- 1 neúspešné
- 1 čiastočne úspešné
- 1 úspešné

Pilotovaný let:
Rampa: Bajkonur LC-1 (známa aj ako Gagarinova rampa)
Raketa: Soyuz 11A511
Lod: Soyuz 7K-OK - No.4
Štart - 23.4.1967 00:35 UTC
Havária - 24.4.1967 03:22 UTC
Doba letu: 1 deň, 2 hodiny, 47 minút, 52 sekúnd

Posádka:



- pre Komarova to bola druhá cesta nad hranicu atmosféry, žial zároveň aj jeho posledná

Prvenstná a zaujímaovsti:
- Komarov bol prvým sovietským kozmonautom, ktorý letel do vesmíru dvakrát
- prvým kozmonautom, ktorý štartoval na dvoch rôznych lodiach pri ich prvom pilotovanom lete (Voschod, Soyuz)
- prvá pilotovaná sovietska misia po smrti Sergeja Korolova
- od roku 1967 je to posledná premiérová sovietská/ruská pilotavaná misia
- prvá pilotovaná lod, ktorá mala dokovací mechanizmus
- prvá pilotovaná misia v histórii, pri ktorej boli použité solárne panely. Jeden panel sa pre poruchu nerozvinul, loď mala počas letu problémy s dodávkou el. energie
- počas letu úplne vypovedal automaticý stabilizačý systém, manuálny tiež vykazoval znížený výkon
- po Komarovovom hlásení počas 13. obletu Zeme sa letový riaditeľ rozhodol pre ukončenie letu
- hlavný motor bežal bezproblémovo 146 sekúnd a naviedol lod po 18. obletoch podla plánu do atmosféry
Nehoda:
- hlavný padák lode sa kôli defektu nerozvinul, presný dôvod je do dnes sporný
- Komarov manuálne aktivoval záložný padák, ktorý sa ale zamotal s výťažným padákom
- kabína lode tak nebrzdená dopadla rýchlosťou 40 m/s asi 3 km od západne mestečka Karabutak
- dnes na tomto mieste stojí pamňtník (51°21′39.24″ N, 59°33′44.64″ E)
- Soyuz 1 je prvou a jedinou prvou pilotovanou misiou nového typu lode, ktorá skončila nehodou
- Komarovove meno sa nachádza na Fallen Astronaut plaque, ktorú zanechala na povrchu mesiaca posádka misie Apollo 15
- Komarov je prvým cestovateľom do vesmíru, ktorému sa nepodarilo vrátiť

Poznámky:
- plán letu bol prísne stráženým tajomstvom, a ani na predštartovnej konferencii sa prítomní nič podrobnejšie nedozvedeli
- po úspešnom štarte Syouzu 1 mal na ďalší deň nasledovať Soyuz 2
- neplánoval sa len súbežný let, ale zároveň pokus o spojenie dvoch lodí vo vesmíre
- plány to boli veľké, Soyuz 1 bol prvou sovietskou lodou, ktorá bolo skopná orbitálnych manévrov

Raketa tesne pred štartom


Lod Soyuz 1 po dopade na zem

[MrG]

08
Apollo 7

Krajina:
- USA

Cieľ:
- orbitálny let

Bezpilotné testy lode a rakety:
- 1 neúspešné
- 1 čiastočne úspešné
- 2 úspešné

Pilotovaný let:
Rampa: Cape Canaveral LC-34
Raketa: Saturn IB
Lod: Apollo CSM-101 - No.17
Štart - 11.10.1968 15:02 UTC
Pristátie - 22.10.1968 11:11 UTC
Doba letu: 10 dní, 20 hodín, 9 minút, 3 sekundy

Posádka:
Donn F. Eisele, Walter M. Schirra, R. Walter Cunningham
(na fotke z ľava)



- Donn F. Eisele a R. Walter Cunningham boli nováčikovia
- Walter M. Schirra bol z posádky najsúsenejší, letel v lodi Mercury aj Gemini
- zaujimavostou je, že ani jeden z tejto trojice sa znovu do vesmíru nepozrel

Prvenstná a zaujímaovsti:
- prvá pilotovaná misia programu Apollo
- prvá pilotovaná misia USA s trojčlennou posádkou
- zatiaľ čo prvé pilotované misie nových lodí sa pohybovali od par minut po jeden a pol dna, tento let dosiahol takmer 11 dni
- prve zive vysielanie z vesmiru (14.10.1968)
- Schirra chcel loď pomenovať "Phoenix". NASA toto pomenovanie nedovolila a trvala na volacom znaku Apollo 7. NASA bola neskôr donútená volacie znaky povoliť, ale o tom neskôr.
- prvé teplé jedlo na palube americkej vesmírnej lode
- Schirra prepašoval na loď instantnú kávu aj napriek odporu lekárov, ktorí oponovali s tým, že káva nemá nutričnú hodnotu
- prvá americká pilotovaná loď kde astronauti mohli voľne poletovať po kabíne
- pri misii Apoloo 7 letel CSM-101 bol Blok II, ktorý mal ako prvá americká pilotovaná loď dokovací mechanizmus
- po nehode Apolla 1 bolo doporucených viac ako 1800 zmien, pri štarte Apolla 7 bolo implementovaných viac ako 1300
Rampa LC-34
- tretí typ pilotovanej lode USA a štvrtá rampa
- prvá rampa, z ktorej v USA štartovali naraz traja astronauti v jednej lodi
- pre rampu LC-34 to bol prvý a zároveň posledný pilotovaný štart
- po tomto štarte sa na dlhých 55 rokov, 7 mesiacov a 25 dní presunuli pilotované orbitálne štarty na komplex LC-39, k tomuto sa vrátime neskôr

[Matusor]

Aj Apollo 8 bolo bez volacieho znaku

[MrG]

Aj Apollo 8 bolo bez volacieho znaku

Dakujem za upozornenie , opravene
Všimol som si teraz, pri pisani o Apolle 8