Hra na konstruktéry

[AS504]

no, tezko se to vysvetluje, kdyz to nemam matematicky (finance) spocitane.

v podstate jde o velice podobny princip, jaky se dnes pouziva v doprave: lokalni (MHD, metro, taxi), dalkova (busy, vlaky), mezikontinentalni (letadla).
proste pasazeri (nebo naklad) by prestupovali na ruzne prostredky.

navic tento system 'na orbite zakoupeneho' tepelneho stitu by mohl umoznit vratit na zem i telesa, ktera puvodne k tomu urcena nebyla, bez nutnosti j enejak 'balit' do (snad) existujicich navratovych modulu/kontejneru (asi prece jenom dojde k nejakemu poskozeni, ale mozna ne k destrukci)

jinak uz u Apolla mne prekvapovalo, s jakou vysokou ryhlosti a presnosti se museli strefovat do pristavaciho koridoru, a tedy i s jakou vysokou mirou rizika.
nebylo by jednodussi nachystat jakesi 'benzinky', 'prestupne' nebo 'servisni' stanice a samotne lety by se konali v techto vymezenych usecich?

je mi jasne, ze pri dnesni frekvenci startu to je nesmysl. spis jsem uz uvazoval o budoucnosti, kdy by se letalo v podstate nekolik desitek (stovek?) startu/pristani za den. to uz naklady vyneseni nekolik desitek/stovek stitu na orbit + dostatecnou zasobu paliva na orbit (ci uz LEO, nebo LLO ) nejakym 'nakladakem' asi dost kompenzovalo.

tedy samozrejme za status quo urovne dnesni techniky. pokud se pohony posunou jinam, to zas celou vec meni.
ne, nedrzim se zuby nechty teto myslenky, spis jenom tak snim.
tak snad jsem s tim moc nikoho nenastval (respektive se nesproneveril pravidlum serveru: drzet se faktu, ale oddal jsem se fantazirovani).
jestli jo, omlouvam se

[Alchymista]

Domnievam sa, že neexistuje produkt, výrobok - a nikdy existovať nebude, kým nepostavíme výťah - ktorý sa po vynesení do vesmíru oplatilo sťahovať späť na zem na opravu a údržbu a znovu vynášať do vesmíru. Poste sa to ekonomicky neoplatí kvôli nákladom na dopravu. Je lacnejšie vec vyrobiť znovu.

Predstava, že niekde budem držať sklad tepelných štítov a predávať ich záujemcom ... je prinajmenšom naivná. Tepelný štít je hodne vymazlená vec, to nieje len tak nejaký štít, disk či tanier zo žiaruodolného či ablatívneho materiálu. Je to vec presne vyrobená pre konkrétne teleso, s konkrétnou hmotnosťou, polohou ťažiska, momentami zotrvačnosti okolo osí... A samozrejme - s konkrétnymi schopnosťami navigačného systému a výkonom riadenia.

Apollo sa muselo triafať presne - pretože len v tom úzkom priestore bol navigačný systém schopný určiť potrebné riadiace povely a systém riadenia ich realizovať. Mimo tento priestor bolo "územie chaosu", kde systémy nestíhali ani rýchlosťou získania a spracovania informácie, ani rýchlosťou a intenzitou riadiacich zásahov. Pritom kabína (Apollo CM) bola vo veľkej miere počas prieletu atmosférou pri hypersonických rýchlostiach aerodynamicky "autostabilná". Napriek tomu niesla skoro 400kg paliva a okysličovadla - a väčšina sa počas zostupu spotrebovala.
A samozrejme - len let v danom úzkom priestore zabezpečoval, že zostup prebehne správne, bez prílišného preťaženia, bez prílišného rizika aerodynamického odrazu od atmosféry...

Vo vesmíre nie sú možné "benzinky pri ceste", môžeš mať "benzinku na konci cesty", ale na dotankovanie počas cesty si musíš zavolať jedine stíhaciu cisternu, ktorá cestou zožere desať krát toľko paliva, ako ti nakoniec dovezie (ale zaplatíš všetko - vrátane tej stíhacej cisterny).
prečo? Pretože pozdlž vesmírnej dialnice žiadne pätníky a smerové tabule nezakopeš a nepostavíš. Pretože je všetko v pohybe... Stretnutie dvoch telies na obežných dráhach je záležitosť hodne počítania - a plánovania dlho dopredu.
Až tak, že ak sa nestihne štartovacie okno, tak si na ďalšie počkáš dva roky - i viac...

[Alchymista]

Tepelný štít... Ďalší problém, ktorý súvisí s použitím tepelného štítu pri návrate na Zem, je otázka ako bude prebiehať samotné pristátie.
Poviete - padáky.
Lenže možno viete, možno neviete, najvýkonnejšie odskúšané padákové systémy zvládajú náklady tak do 25-30 ton, reálne sa používajú systémy s nosnosťou do 15-18 ton a sú to kompaktné telesá - obrnené vozidlá. Pre "náklady" sa používajú systémy s nosnosťou do štyroch ton, v riadených verziách padákových systémov - do jednej tony.