forum.kosmonautix.cz

Poměrně známé palivo do domácích raket. Cukr se smíchá s dusičnanem draselným a pak se nějak dostane do raketového motoru. Chtěl jsem si taky udělat jeden takový, ale nchce se mi raketové palivo mlátit do motoru kladivem. Máte někdo nějaký návrh jak to udělat bezpečnější? (Jak drží palivo uvnitř SRB pro SLS a ostatní rakety?)

Klasické motory na tuhé pohonné látky používají pojidlo, které ten obsah jednoduše řečeno slepí dohromady - směs se do motorů / segmentů nalévá v konzistenci těsta a pak se nechává vytvrdnout.

Jde o to, co přesně tě trápí. Zda to aby jednotlivé složky tuhé pohonné látky držely pohromadě a nebo aby zrno drželo ve spalovací komoře. To co popsal Dušan je jen část problému.

Asi by mělo držet pohromadě.

Nešlo by namočit ten cukr a využít jeho lepivosti?

Smíchat s dusičnanem, radne promíchat, přidat trochu vody, a vlhkou směs nasypat do komory a stlačit, po vyschnutí by to mělo držet

???

To mě taky napadlo. Ale schlo by to asi hodně dlouho, jestli by to vůbec někdy uschlo. Na YouTube jsem už viděl jak to někdo sušil v troubě.

Možná by šel místo vody použít líh s něčím, co se v lihu rozpustí. (Líh není překážkou pro hoření a rychleji to uschne.)

Cukor + KNO3 je úplná klasika pre amatérske rakety, avšak žiadny spôsob čo tu popisujete sa pokiaľ viem veľmi nepoužíva. Stačí využiť vlastnosť cukru - karamelizáciu Treba však karamelizovat veľmi pomaly a najlepšie niekde vonku, pretože predsa len je to vysoko horľavá zmes.
Po skaramelizovaní je však táto zmes silno hygroskopická (pohlcuje vzdušnú vlhkosť) a po pár hodinách je už nepoužiteľná. Čiže je dobré ju do niečoho zabaliť, aby nezvlhla. Kvôli tomu sa zvykne na prípravu cukrového paliva používať namiesto klasickej sacharózy sladidlo sorbitol (s prímesou práškového Fe2O3 ako katalizatora). S tým sa už dá vyletieť pekne vysoko.

petrsida píše: ↑12.6.2020 14:08 Nešlo by namočit ten cukr a využít jeho lepivosti?
...

Nie, nešlo. Všetky použiteľné dusičnany a chloristany sú šialene hydroskopické.

Preto sa miesto cukru používa ako palivo sorbitol, ktorý má teplotu tavenia ~95°C a vysušené okysličovadlo sa mieša do taveniny. Existujú aj iné podobné "taviteľné" sacharidy - xylitol, erytritol, arabitol, iditol (používaný v starších svetlicových a "pískacích" zložiach), manitol (už dosť vysoká teplota tavenia 165-170°C). Na tavenie všetkých je dobrý olejový kúpel na vyradenej fritéze (alebo olejovo-pieskovo-štrkový) - funguje to násobne lepšie ako šialenstvá na plynovom variči - a fritéza dá so správnym olejom teploty až do 220-240°C bez veľkých rizík.

Schodnou cestou sú pre niekoho i zmesy s epoxidmi alebo dentakrilom (alebo iným plastom polymerizujúcim z tekutiny), ale chce to viac experimentovania... A často vyžadujú nápal, od jednoduchých palníkov chytajú často neochotne. Ostatne - podobne to robia aj "veľký rakeťáci", motory SRB bežali na zmes s polybutadien-akrylonitrilom (PBAN).

Pozor - dusičnany a chloristany sú hydroskopické, takže "obchodné" často obsahujú toľko vody, že pri zahriatí nad 50-80°C stúpne ich rozpustnosť vo vode natoľko, že sa rozpustia vo vode, ktorú obsahujú Čož je celkom prúser, pretože vznikne kompaktná "zliata" masa, ktorá sa obvykle už nedá použiť do motorov a výbušnín, ale maximálne tak rozpustiť vo vode a použiť na zahrádke... Čiže sušenie v rúre je špatný nápad.