forum.kosmonautix.cz

Přiznám se, že tento parametr jsem si taky nikdy neuvědomil. Fakt je, že zrovna u Floridy to není moc velký rozdíl.

U Bajkonuru to konkrétně není 46°dle zeměpisné šířky, ale většinou 51,65°, aby se vyhli příp. problémům s pádem na území Číny.

Z toho ovšem plyne, že na Floridě střílej k ISS taky asi rovnou pod úhlem 51,65, ale prostě to znamená menší postrčení rotací Země a tedy vyšší spotřebu paliva, než kdyby letěli na dráze se sklonem Floridy. Zdá se mi to jako nejlogičtější varianta, jak to probíhá z jiných kosmodromů.

štartovať priamo (bez doglegu) sa dá len na inklináciu, ktorú má kozmodróm a vyššiu (tj. pre bajkonur 46-90, florida je 28-90, kourou 5-90)... preto je iss na 51,6...
s doglegom, resp. so zmenou inklinácie na orbite, ide samozrejme štartovať aj na nižšie orbity... strata nosnosti je veľká (špeciálne pri vyrovnávaní inklinácie na kruhovej orbite a ešte ku tomu takú nízku ako je iss; dogleg je ešte horší snáď) - v porovnaní s tým je strata nosnosti pri štarte na vyššiu orbitu zanedbateľná...
z floridy aj kourou sa štartuje priamo na 51,6

- btw - toto je aj dôvod prečo je kourou vynikajúci kozmodróm pre štarty na gto/geo (inkl. 0) a florida/bajkonur nie až tak (aj keď toto nie je až také zlé, ako keby sa inklinácia musela zmeniť na kruhovej orbite - tu to totiž ide urobiť na eliptickej... a čím viac pretiahnuté elipsa, tým menšia je spotreba paliva na zmenu inklinácie)

Agamemnon: Děkuji za vysvětlení. Teď už tomu rozumím. Přiznám se, že v těch sklonech dráh jsem měl docela guláš.

Mám jednu, možno blbú otázku, ale ešte som o tom nepočula: keď Zem prechádza prúdom meteoroidov pravidelných rojov (Perzeidy, Leonidy a podobne), robí ISS nejaké opatrenia, alebo je riziko jej zrážky s meteoroidmi zanedbateľné?

Žádná otázka není hloupá,ale ještě jsem o žádném takovém opatření neslyšel, což ale neznamená, že neexistuje. ISS zřejmě spoléhá na svou ochranu.

neviem o tom, že by sa robili nejaké opatrenia kvôli perzeidom, leonidom, etc...

afaik:
opatrenia sa robia v prípade, že je niečo na kolíznom kurze (rozumej - letí dosť blízko, nemusí letieť priamo do stanice)...

v prípade možnosti kolízie (napr. staré satelity, trosky, etc.) sa vykonávajú tzv. DAM (debris avoidance maneuver)... samotné vykonanie má na starosti ruská strana, vykonávajú to progressy, resp. zvezda - podľa situácie (progress je preferovaný pre akékoľvek manévre, keďže sa pravidelne vymieňa, kým zvezda sa vymeniť nedá - takže sa snažia motory na zvezde šetriť)...

btw
- v minulosti tieto manévre vykonávalo aj atv, kým lietalo, a možno dokonca aj shuttle - tie určite zvyšovali orbitu, ale nie som si istý týmito DAM
- v posledných pár rokoch počet DAM celkom stúpol - je viac trosiek plus je ich viac zmapovaných

Adhara píše:Mám jednu, možno blbú otázku, ale ešte som o tom nepočula: keď Zem prechádza prúdom meteoroidov pravidelných rojov (Perzeidy, Leonidy a podobne), robí ISS nejaké opatrenia, alebo je riziko jej zrážky s meteoroidmi zanedbateľné?

Podľa mňa B je správne. Ale je to len môj názor...

Edit: Agamemnon ma predbehol, ale aspoň potvrdil moju domnienku.

Myslela som, že by mohla dať solárne panely hranou k smeru príletu meteoroidov, aby bola zasiahnuteľná plocha čo najmenšia. Tie sú najcitlivejšie a pokiaľ viem, aj Mir mal s ich poškodením mikrometeoroidmi problém. Ale zase, keď tak nad tým premýšľam, ten roj trvá niekoľko dní a ISS potrebuje natáčať panely za Slnkom, takže nič. Možno, keby sa predpovedal meteorický dážď, tak by to na tú chvíľu ale mohla spraviť, nie? Respektíve aj v čase maxima bežného roja...

Odpoved zni: stity.
http://ntrs.nasa.gov/archive/nasa/casi. ... 026214.pdf
http://www.esa.int/Our_Activities/Opera ... spacecraft

Adhara píše:Myslela som, že by mohla dať solárne panely hranou k smeru príletu meteoroidov, aby bola zasiahnuteľná plocha čo najmenšia. Tie sú najcitlivejšie a pokiaľ viem, aj Mir mal s ich poškodením mikrometeoroidmi problém. Ale zase, keď tak nad tým premýšľam, ten roj trvá niekoľko dní a ISS potrebuje natáčať panely za Slnkom, takže nič. Možno, keby sa predpovedal meteorický dážď, tak by to na tú chvíľu ale mohla spraviť, nie? Respektíve aj v čase maxima bežného roja...

Solárne panely na ISS sa vhodnejšie otáčajú pri príletoch resp. odletoch kozmických lodí.