forum.kosmonautix.cz

jakubv píše: 31.10.2025 10:15 Tak hlavní problém trvalé přítomnosti na povrchu je zdroj energie.

Plne súhlasím.

Starship je zatiaľ jediný prostriedok, ktorý by bol schopný na Mesiac dopraviť skutočný reaktor a potrebné podporné systémy, rozdelené na zmysluplný počet častí.
A po pristátí by sa asi uplatnilo toto:

Hawk píše: 3.10.2025 22:04 "Jak postavit základnu na Měsíci. Převrátíme jeden Starship a zasypeme ho prachem, navrhuje Vesmírná univerzita"
https://vtm.zive.cz/clanky/jak-postavit ... .sznhp.box

Mimochodom - s tým "niekde musíš brať hodne šťavy" by som si až tak istý nebol. Niekde som čítal, že teplota regolitu v hĺbke pár desiatok cm je prakticky stabilná a nie príliš vzdialená od bodu mrazu. Takže zasypaním landeru regolitom sa dá celkom dosť "ušetriť na kúrení", čo by asi bola hlavná položka spotreby energie počas "prenocovania".

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Hawk - "útočište" musí byť na LLO, a by malo byť dosiahnuteľné v čase, na ktorý stačí bežná zásoba vzduchu a energie v skafandroch. To Gateway v navrhovanej podobe na dráhe 3000/70000km s periodou "týždeň" rozhodne nie je.

Prenos energie z orbity na povrch... v tejto téme radšej bez komentára...

Alchymista píše: 31.10.2025 12:30 Prenos energie z orbity na povrch... v tejto téme radšej bez komentára...

Darpa v experimentalne prenesla bezdratove 800W na vzdalenost cca 10km, Caltech vyzkousel uspesne prenos energie z vesmiru na zemsky povrch.

Podminky na Mesici s ohledem na absenci atmosfery jsou diky tomu mnohem lepsi. Stejne tak vyska obezne drahy.

Zakladna, bude-li, je v horizontu v podani Zapadu otazka 15let..lezata osmicka, mezitim nepochybne k dalsimu technologickemu posunu opet dojde

Jen okolo Měsíce nejsou dlouhodobě stabilní oběžné dráhy, na každé musíš dělat korekce

To je tiež pravda... Lenže z dlhodobého hľadiska (roky) nebude príliš stabilná ani tá "vysoká eliptická" 3000/70000km...

Hawk - niekoľko mesiacov dozadu rusi ponúkali číňanom svoju spoluúčasť na čínskom mesačnom programe, s tým, že dodajú pre mesačnú základňu jadrový energetický zdroj...
Vyzeralo to... rusky veľkohubo...
Lenže po údajnom teste riadenej strely Burevesnik a torpéda Poseidon /Status-6 to vyzerá o dosť inak.
Pokiaľ je pravda, že ich pohon zabezpečovali jadrové reaktory, tak to znamená, že rusi dokázali postaviť funkčný systém s jadrovým reaktorom a premenou tepla na mechanickú prácu s hmotnosťou pod 1 až 3 tony v prípade riadenej strely Burevestnik alebo pod desať ton v prípade torpéda Poseidon.
A to tak, že systémy sú funkčné a dostatočne spoľahlivé niekoľko desiatok hodín až niekoľko desiatok dní a dávajú trvalý výkon aspoň päť megawatt - toľko zhruba treba na pohon lietajúceho prostriedku o hmotnosti ~10 ton rýchlosťou ~900km/h
Pre porovnanie - B737 žere podľa verzie cca 0,7-1kg Jet A1 za sekundu, výhrevnosť leteckého paliva je cca 42MJ/kg a hmotnosť B737 okolo 70-80 ton.

A to znamená, že sú schopný postaviť kompletný 5MW reaktor, ktorý sa dá dopraviť na obežnú dráhu raketou s nosnosťou okolo 20 ton... Chladenie a tienenie zvlásť.

Byl představen letový kus landeru Blue Moon Mk1, který by měl na jaře vyrazit k jižnímu pólu Měsíce.

Zaujimavy postreh k misii Blue Moon Mk1 na NSF fore:

At 21,715 kg, will this be the heaviest payload ever launched on a commercial rocket? Orion EFT-1 on Delta IV Heavy was just a hair lighter.

Blue Moon Mk1 bude pravdepodobne najtazsi naklad vyneseny na sukromnej rakete. Bude to posun rekordu o "zastruhany chlp"

Rozne stranky uvadzaju rozne hmotnosti pre Blue Moon Mk1, ale na ziadnej nie je lahsi ako Orion.
Hmotnost Orionu pri misii EFT-1
21 002 kg
Hmotnost Blue Moon Mk1
21 300 kg, alebo 21 715 kg

Nove info o misii Blue Moon Mk1

Motor Be-7 ukoncil akceptacne testovanie a bolo odoslany na Floridu
- motor je konstruovany na tah 10 000 lbf = ca 4,5 tony
- regulovatelny je az na 2 000 lbf ca 0,9 tony
- regulacia vykonu motora bude vyuzita pocas pristatia na Mesiaci
- motor dokaze spalovat rozne pomery paliv od 5,5 do 7,1 kyslika a vodika, vdaka comu sa vie prisposobit specifickym potrebam v roznych fazach misie Termin misie:
John Couluris z BO sa vyjadril slovami "early Q1 2026", teda zaciatok prveho kvartalu roku 2026 Hladal som presnejsi termin, ale spomina sa len 1Q/2026 alebo NET 01/2026.
Tak isto som nenasiel ani info o startovacom okne, pripade ci bude treba cakat mesiac na dalsie okno ak sa to planovane nestihne (podobne ako misia Apollo kvoli svetelnym podmienkam v mieste pristatia na Mesiaci)