Ročné prehľady čínskej kozmonautiky

[vai777]

Výborné shrnutí, díky za něj!

[ptpc]

Rado sa stalo!

[Dugi]

Přidávám se s pochvalou. Není to tak dávno, co jsme spolu diskutovali o přidané hodnotě příspěvků - tohle je příspěvek s mimořádnou přidanou hodnotou, který je fakt vysoce přínosný.

[Evžen111]

Hmmm? Jako každý rok vyčerpávající shrnutí. Díky moc!
E

[ptpc]

Hmmm? Jako každý rok vyčerpávající shrnutí. Díky moc!
E

Aj ja ďakujem!
Som rád, keď som niekomu priniesol nové informácie.

[Alchymista]

Čínska výslovnosť (zvukové nahrávky) čínskych označení, mien, názvov a zemepisných názvov spojených s kozmonautikou, a ich prepis do "pidžin", do čínskych znakov a oficiálny anglický preklad
http://realcoffeemaker.com/index.php/ch ... ace/pronun

(admini to môžu presunúť na lepšie, vhodnejšie miesto)

[ptpc]

Zem skončila ďalší obeh okolo Slnka a tak je čas na prehľad čínskej kozmonautiky za rok 2019.

-Rok 2019 bol pre čínsku kozmonautiku úspešný. V roku 2019 bolo uskutočnených v Číne 34 štartov, z toho 2 neúspešné. Tým sa podarilo splniť agendu 30+ (v roku bolo plánovaných min. 30 štartov). V jednom prípade sa jednalo o raketu CZ-4C (Yaogan 33) a v druhom o raketu OS-M1 (Lingque 1B) súkromnej spoločnosti OneSpace. Rok 2019 bol v znamení mesačnej sondy Chang´e 4. Sonda síce odštartovala ešte v roku 2018 (7.12.2018) pomocou rakety CZ-3B ale na odvrátenej strane Mesiaca mäkko pristála 3.1.2019 ako prvá sonda vôbec. Roveru Yutu-2 sa podarilo zísť na mesačný povrch a všetky vedecké prístroje sa podarilo úspešne aktivovať (na landeri aj roveri). Jednoznačne ide o obrovský technický a technologický úspech Číny. Navrhovaná životnosť landeru je jeden rok a roveru tri mesiace. Po prvom roku fungujú oba bez obmedzení. Rover prešiel dokopy 345,059 m. Rover Yutu-2 prekonal doterajší rekord sovietskeho Lunochodu-1 čo sa týka času fungovania. Táto misia by nebola možná bez retranslačnej sondy Queqiao (štartovala v roku 2018), ktorá je umiestnená do L2. To ešte podtrhuje komplexnosť celej misie.

-Na konci roku sa v Číne uskutočnil úspešný štart nosnej rakety CZ-5 s technologickou družicou SJ-20. Družica bola vynesená na GTO (193 x 68017 km; sklon 19,54°) a pomocou vlastného raketového motoru sa dostala na GEO (5.1.2020). Jej hmotnosť je 7 600 kg, čím sa stala najťažším objektom na GEO. Čo sa týka samotnej rakety, tá sa vrátila do služby po cca 900 dňoch, ktoré boli potrebné na realizáciu jej úprav po neúspešnom štarte. Tým sa otvorili dvere na uskutočnenie pripravovaných misií, ktoré by bez tejto rakety neboli možné.

-V tomto roku sa prvýkrát uskutočnil aj štart z morskej plošiny. Nosičom bola raketa CZ-11H (upravená raketa CZ-11). Jej výrobca je CASC (China Aerospace Science and Technology Corporation). Ako užitočné zaťaženie bola družica určená na DPZ Jilin-1 Gaofen 03A, dvojica experimentálnych družíc Bufeng 1A a 1B, experimentálny cubesat Xiaoxiang 1-04, experimentálna družica Tianqi 3 a dvojica technologických družíc Tianxiang 1 a 2.

-V tomto roku mala premiéru aj čínska raketa Jielong-1 (Smart Dragon-1). Jedná sa o 4-stupňovú raketu na TPH. Jej dĺžka je 19,5 m, priemer je 1,2 m a má štartovnú hmotnosť 23,1 t. Aerodynamický kryt má dve varianty – 1,1 m x 1,5 m alebo 1,5 m x 2,0 m. Jej nosnosť je 200 kg na SSO o výške 500 km, resp. 150 kg na SSO o výške 700 km. Výrobca je taktiež CASC. Ako užitočné zaťaženie boli vynesené tieto družice - Qiancheng 01 a Xingshidai 5 určené na DPZ a experimentálna družica Tianqi 2.

-A nakoniec mala v tomto roku premiéru aj čínska raketa Hyperbola-1 súkromnej spoločnosti iSpace. Jedná sa o 4-stupňovú raketu, pričom prvé tri stupne sú na TPH a štvrtý je na KPH (hypergolické palivo). Jej dĺžka je 20,85 m, priemer 1,4 m a má štartovnú hmotnosť 31 ton. Aerodynamický kryt má rozmery 1,2 m x 2,2 m. Jej nosnosť je 300 kg na LEO. Raketa vyniesla družicu CAS 7B pre rádioamatérsku komunikáciu, experimentálnu družicu Hangtian KKG Fazhang sat a družice, resp. reklamné predmety rôznych súkromných spoločností.

-Pokračovalo budovanie globálneho čínskeho navigačného systému Biedou. Na MEO o výške cca 21 000 km tento rok boli vynesené družice Beidou-3 M19, M20, M21, M22, M23, M24 pomocou rakiet CZ-3B. Na GEO boli vynesené družice Beidou-3 I1, I2, I3 taktiež pomocou rakiet CZ-3B a družica Beidou-2 G8 pomocou rakety CZ-3C, čo je spolu 10 družíc.

-Na GEO boli vypustené telekomunikačné družice ChinaSat 6C a ChinaSat 18 pomocou rakiet CZ-3B. Štart bol v oboch prípadoch úspešný, bohužiaľ v prípade družice ChinaSat 18 neskôr na nej došlo k takej poruche, že sa musela odpísať.

-Na polárnu orbitu bola vypustená meteorologická družica Yunhai-1 02 pomocou rakety CZ-2D.

-Taktiež na GEO bola vypustená komunikačná družica TL-2A určená na spojenie medzi družicami na nižších orbitách ako GEO a pozemnými stanicami (ekvivalent amerického systému družíc TDRS, resp. ruského LUČ) pomocou rakety CZ-3B. Na GEO bola vypustená aj komunikačná družica TJSW-4 pomocou rakety CZ-3B (je ale nejasné či je vojenská alebo nie).

-V tomto roku Čína vypustila vojenskú komunikačnú družicu ChinaSat 2D na GEO pomocou rakety CZ-3B.

-Družica SRSS 1 je prvá sudánska družica, ktorá je určená na DPZ a bola vynesená pomocou rakety CZ-4B. Jej hmotnosť je cca 100 kg.

-Družica ETRSS 1 je prvá etiópska družica, ktorá je taktiež určená na DPZ a bola vynesená pomocou rakety CZ-4B. Jej hmotnosť je 70 kg.

-Čína vypustila dve nemecké experimentálne komunikačné družice KL-Alpha A a B pomocou rakety KZ-1A. Ich hmotnosť je 70, resp. 90 kg.

-Čína vypustila brazílsku družicu CBERS 4A určenú na DPZ, ktorá bola vynesená pomocou rakety CZ-4B. Jej hmotnosť je 1980 kg.

-Družice určené na DPZ:
Yaogan 30-05-01 až 03 – CZ-2C;
Jilin-1 Spectrum-01 a 02 – CZ-11;
Jilin-1 Gaofen 02A a 02B – KZ-1A;
Jilin-1 Gaofen 03A – CZ-11H;
Zhuhai-1 OVS 3A, Zhuhai-1 OHS 3A až 3D – CZ-11;
Gaofen 7 – CZ-4B;
Gaofen 10R – CZ-4C;
Gaofen 12 – CZ-4C;
Ningxia-1 01 až 05 – CZ-6;
Tianhui 2-01A a 01B – CZ-4B;
Qiancheng 01 a Xingshidai 5 – Jielong-1 (SD-1);
ZY-1 02D – CZ-4B;
HEAD 2A a 2B – KZ-1A.

-Technologické a experimentálne družice:
cubesat Xiaoxiang-1 03 a Lingque 1A – CZ-11;
Bufeng 1A a 1B, cubesat Xiaoxiang 1-04, Tianqi 3, Tianxiang 1 a 2 – CZ-11H;
CAS 7B, Hangtian KKG Fazhang sat - Hyperbola-1;
Tianqi 2 – Jielong-1;
Taizhi 1, cubesat Xiaoxiang 1-07 – KZ-1A;
BNU 1, Taurus 1 – CZ-4B;
Huangpu 1, cubesat Xiaoxiang 1-08 – CZ-4B;
Tianqi 4A a 4B, TY 16 a 17 – KZ-1A;
Tianqin 1, Weilai 1R, Tianyan 01 a 02, Yuheng, Shuntian, cubesat FloripaSat 1 (Brazília) – CZ-4B.

Na niektoré z nich by som rád upozornil.
Úlohou družice Taizhi 1 je overiť technológie potrebné k realizácii detektoru gravitačných vĺn. Ide o laserový interferometer s presnosťou 100 pm, mikroelektrické trysky s presnosťou regulácie ťahu 1 μN, bezodporovú zmenu polohy, iontové Hallové motory.
Družice Xiaoxiang 1-07 a Taurus 1 sú cubesaty, ktoré majú slnečnú plachtu.

Zdroje:
forum.kosmonautix.cz
gbtimes.com
space.skyrocket.de

[Dugi]

Wow, tak tohle je bomba, perfektní práce, moc díky!

[Lakely]

To je úplně na článek. Připomeneš mi ptpc, proč nepíšeš o Číně na našem blogu?

[MaG]

Přesně, alespoň nám napiš, zda to můžeme převzít na blog a publikovat tvým jmínem..