Obecné otázky o kosmonautice

[Alchymista]

Existuje nejaké pravidelné či polopravidelné výškové tryskové prúdenie - niečo ako jetstream, ale v oblasti 40-60° severnej šírky a predovšetkým vo výškach cca 18-24km?

[petrsida]

Zkuste knihu K. Bharatdwaj Physical geography, atmosphere

Je celá na googlu, co jsem letmo nahlédl, tak asi ne, jet stream jsou do výšky 14 km

[Alchymista]

Anglicky bohužiaľ nevládnem natoľko, aby som to zvládol.

O čo ide: Rusi nedávno prišli o experimentálny výškový stratosferický "elektrolet" - vo výške niečo vyše 20 km im ho rozlámala "nečakaná turbolencia".
Ak by to bolo niečo podobné jetstreamu a bol by to pravidelný či "polopravidelný" jav, tak je možné zahodiť väčšinu projektov výškových elektroletov ako "lacnej náhrady" či doplnku geostacionárnych družíc.

[petrsida]

omlouvám se, sedím u počítače až teď

něco jsem našel

http://www.branadovesmiru.eu/odborne-cl ... sfera.html

nejlépe situaci ilustrují obrázky 10 a 11, stratosféra je silně zónovaná a vanou v ní větry ve směru rovnoběžek, které se vertikálně i šířkově liší, rozptyl je +-100 m/s a navíc se mění sezónně

takže ano, jsou tam proudy obdobné jetstreams a jsou sezónně pravidelné

[Alchymista]

Vďaka pane

[petrsida]

Rádo se stalo, pěkný den ps

[DrHorak]

ČT 1 v 6:00 hlásila, že zemřel Stephen Hawking. Jinde jsem potvrzení narycho nenašel. Nevíte někdo něco bližšího?

[Samo]

Áno skutočne to tak je, oznámila to jeho rodina.

[Wopat]

Mohl by mi, prosím, někdo znalejší vysvětlit, proč varianta Atlasu V s pětimetrovým aerodynamickým krytem pod tím krytem schovává i druhý stupeň Centaur? Stejně tak chystaný Vulcan. Proč vyrábět mnohem delší, těžší a dražší aerodynamický kryt a proč do něj schovávat druhý stupeň?

[Alchymista]

IMHO - Obtekanie a aerodynamické namáhanie.
Zrejme to nejak vychádza z "pravidla plôch" známeho zo supersonickej a transsonickej aerodynamiky lietadiel. To pravidlo zhruba hovorí, že plochy prierezov draku objektu kolmo na smer pohybu/obtekania majú vytvárať podľa možnosti hladkú konkávnu krivku po celej dĺžke trupu, bez konvexných úsekov krivky a hlavne bez ostrých zlomov.

Nedodržanie pravidla plôch má za následok výrazné zvýšenie vlnového odporu (jedna zo zložiek aerodynamického odporu) a to tak, že napríklad prvé prototypy stíhača YF-102 neboli vôbec schopné prekonať rýchlosť zvuku (limit Mach 0,98), po úpravách podľa pravidla plôch boli F-102A schopné letieť Mach 1,25; a následný, tvarovo veľmi podobný F-106, plne rešpektujúci pravidlo plôch, lietal až Mach 2,3.

Prechod "5 metrového" aerodynamického krytu do prierezu stupňa Centaur by podľa schemy na wiki vytváral priamo konvexný úsek krivky - z priemeru prvého stupňa 3,81m na priemer stupňa Centaur 3,05m a potom na 4 alebo 5,4 metrov priemeru aerodynamického krytu. To by vytáralo výrazný "záliv", kde by sa okrem iného prejavil aj výrazný sací odpor.
Takže výrazné zníženie vlnového a sacieho odporu zrejme plne kompenzuje väčšiu hmotnosť dlhého aerodynamického krytu.

Podobne je to aj z hľadiska pevnosti a dynamického namáhania - Centaur by tvoril najužšie miesto zostavy, takže by sa do neho (resp. do jeho plášťa) sústredili všetky pôsobiace ohybové sily. V konfigurácii s dlhým arodynamickým krytom je prinajmenšom časť pôsobiacich síl (od aerodynamických síl) odvedená až do "medzistupňa".



BTW - tento (pre)jav sa celkom výrazne uplatňuje aj v KSP