Obecné otázky o kosmonautice
-
- Inženýr kosmonautiky
- Příspěvky: 1023
- Reputace: 338
- Registrován: 14.9.2016 1:01
Re: Otázky
Existuje nejaké pravidelné či polopravidelné výškové tryskové prúdenie - niečo ako jetstream, ale v oblasti 40-60° severnej šírky a predovšetkým vo výškach cca 18-24km?
Fráza "studená vojna" začína dostávať nový obsah...
- petrsida
- Zkušený inženýr kosmonautiky
- Příspěvky: 3884
- Reputace: 3051
- Bydliště: Lysá nad Labem, Tanvald
- Registrován: 27.1.2012 22:17
Re: Otázky
Zkuste knihu K. Bharatdwaj Physical geography, atmosphere
Je celá na googlu, co jsem letmo nahlédl, tak asi ne, jet stream jsou do výšky 14 km
Je celá na googlu, co jsem letmo nahlédl, tak asi ne, jet stream jsou do výšky 14 km
-
- Inženýr kosmonautiky
- Příspěvky: 1023
- Reputace: 338
- Registrován: 14.9.2016 1:01
Re: Otázky
Anglicky bohužiaľ nevládnem natoľko, aby som to zvládol.
O čo ide: Rusi nedávno prišli o experimentálny výškový stratosferický "elektrolet" - vo výške niečo vyše 20 km im ho rozlámala "nečakaná turbolencia".
Ak by to bolo niečo podobné jetstreamu a bol by to pravidelný či "polopravidelný" jav, tak je možné zahodiť väčšinu projektov výškových elektroletov ako "lacnej náhrady" či doplnku geostacionárnych družíc.
O čo ide: Rusi nedávno prišli o experimentálny výškový stratosferický "elektrolet" - vo výške niečo vyše 20 km im ho rozlámala "nečakaná turbolencia".
Ak by to bolo niečo podobné jetstreamu a bol by to pravidelný či "polopravidelný" jav, tak je možné zahodiť väčšinu projektov výškových elektroletov ako "lacnej náhrady" či doplnku geostacionárnych družíc.
Fráza "studená vojna" začína dostávať nový obsah...
- petrsida
- Zkušený inženýr kosmonautiky
- Příspěvky: 3884
- Reputace: 3051
- Bydliště: Lysá nad Labem, Tanvald
- Registrován: 27.1.2012 22:17
Re: Otázky
omlouvám se, sedím u počítače až teď
něco jsem našel
http://www.branadovesmiru.eu/odborne-cl ... sfera.html
nejlépe situaci ilustrují obrázky 10 a 11, stratosféra je silně zónovaná a vanou v ní větry ve směru rovnoběžek, které se vertikálně i šířkově liší, rozptyl je +-100 m/s a navíc se mění sezónně
takže ano, jsou tam proudy obdobné jetstreams a jsou sezónně pravidelné
něco jsem našel
http://www.branadovesmiru.eu/odborne-cl ... sfera.html
nejlépe situaci ilustrují obrázky 10 a 11, stratosféra je silně zónovaná a vanou v ní větry ve směru rovnoběžek, které se vertikálně i šířkově liší, rozptyl je +-100 m/s a navíc se mění sezónně
takže ano, jsou tam proudy obdobné jetstreams a jsou sezónně pravidelné
-
- Inženýr kosmonautiky
- Příspěvky: 1023
- Reputace: 338
- Registrován: 14.9.2016 1:01
- petrsida
- Zkušený inženýr kosmonautiky
- Příspěvky: 3884
- Reputace: 3051
- Bydliště: Lysá nad Labem, Tanvald
- Registrován: 27.1.2012 22:17
Re: Otázky
Rádo se stalo, pěkný den ps
- DrHorak
- Zkušený vesmírný badatel
- Příspěvky: 749
- Reputace: 13
- Bydliště: Praha
- Registrován: 9.11.2017 18:28
Re: Otázky
ČT 1 v 6:00 hlásila, že zemřel Stephen Hawking. Jinde jsem potvrzení narycho nenašel. Nevíte někdo něco bližšího?
"Skafandry se vezměte sebou. Možná je budete potřebovat." - Kapitán Nemo v románu J.M.Trosky - Zápas s nebem
Re: Otázky
Áno skutočne to tak je, oznámila to jeho rodina.
"When you wish upon a falling star, your dreams can come true. Unless it's really a meteor hurtling to the Earth which will destroy all life. Then you're pretty much hosed, no matter what you wish for. Unless it's death by meteorite."
- Wopat
- Kosmonaut
- Příspěvky: 4729
- Reputace: 643
- Bydliště: Sluneční soustava
- Registrován: 8.8.2012 19:37
Re: Otázky
Mohl by mi, prosím, někdo znalejší vysvětlit, proč varianta Atlasu V s pětimetrovým aerodynamickým krytem pod tím krytem schovává i druhý stupeň Centaur? Stejně tak chystaný Vulcan. Proč vyrábět mnohem delší, těžší a dražší aerodynamický kryt a proč do něj schovávat druhý stupeň?
The difficult we do immediately. The impossible takes a little longer.
-
- Inženýr kosmonautiky
- Příspěvky: 1023
- Reputace: 338
- Registrován: 14.9.2016 1:01
Re: Otázky
IMHO - Obtekanie a aerodynamické namáhanie.
Zrejme to nejak vychádza z "pravidla plôch" známeho zo supersonickej a transsonickej aerodynamiky lietadiel. To pravidlo zhruba hovorí, že plochy prierezov draku objektu kolmo na smer pohybu/obtekania majú vytvárať podľa možnosti hladkú konkávnu krivku po celej dĺžke trupu, bez konvexných úsekov krivky a hlavne bez ostrých zlomov.
Nedodržanie pravidla plôch má za následok výrazné zvýšenie vlnového odporu (jedna zo zložiek aerodynamického odporu) a to tak, že napríklad prvé prototypy stíhača YF-102 neboli vôbec schopné prekonať rýchlosť zvuku (limit Mach 0,98), po úpravách podľa pravidla plôch boli F-102A schopné letieť Mach 1,25; a následný, tvarovo veľmi podobný F-106, plne rešpektujúci pravidlo plôch, lietal až Mach 2,3.
Prechod "5 metrového" aerodynamického krytu do prierezu stupňa Centaur by podľa schemy na wiki vytváral priamo konvexný úsek krivky - z priemeru prvého stupňa 3,81m na priemer stupňa Centaur 3,05m a potom na 4 alebo 5,4 metrov priemeru aerodynamického krytu. To by vytáralo výrazný "záliv", kde by sa okrem iného prejavil aj výrazný sací odpor.
Takže výrazné zníženie vlnového a sacieho odporu zrejme plne kompenzuje väčšiu hmotnosť dlhého aerodynamického krytu.
Podobne je to aj z hľadiska pevnosti a dynamického namáhania - Centaur by tvoril najužšie miesto zostavy, takže by sa do neho (resp. do jeho plášťa) sústredili všetky pôsobiace ohybové sily. V konfigurácii s dlhým arodynamickým krytom je prinajmenšom časť pôsobiacich síl (od aerodynamických síl) odvedená až do "medzistupňa".
BTW - tento (pre)jav sa celkom výrazne uplatňuje aj v KSP
Zrejme to nejak vychádza z "pravidla plôch" známeho zo supersonickej a transsonickej aerodynamiky lietadiel. To pravidlo zhruba hovorí, že plochy prierezov draku objektu kolmo na smer pohybu/obtekania majú vytvárať podľa možnosti hladkú konkávnu krivku po celej dĺžke trupu, bez konvexných úsekov krivky a hlavne bez ostrých zlomov.
Nedodržanie pravidla plôch má za následok výrazné zvýšenie vlnového odporu (jedna zo zložiek aerodynamického odporu) a to tak, že napríklad prvé prototypy stíhača YF-102 neboli vôbec schopné prekonať rýchlosť zvuku (limit Mach 0,98), po úpravách podľa pravidla plôch boli F-102A schopné letieť Mach 1,25; a následný, tvarovo veľmi podobný F-106, plne rešpektujúci pravidlo plôch, lietal až Mach 2,3.
Prechod "5 metrového" aerodynamického krytu do prierezu stupňa Centaur by podľa schemy na wiki vytváral priamo konvexný úsek krivky - z priemeru prvého stupňa 3,81m na priemer stupňa Centaur 3,05m a potom na 4 alebo 5,4 metrov priemeru aerodynamického krytu. To by vytáralo výrazný "záliv", kde by sa okrem iného prejavil aj výrazný sací odpor.
Takže výrazné zníženie vlnového a sacieho odporu zrejme plne kompenzuje väčšiu hmotnosť dlhého aerodynamického krytu.
Podobne je to aj z hľadiska pevnosti a dynamického namáhania - Centaur by tvoril najužšie miesto zostavy, takže by sa do neho (resp. do jeho plášťa) sústredili všetky pôsobiace ohybové sily. V konfigurácii s dlhým arodynamickým krytom je prinajmenšom časť pôsobiacich síl (od aerodynamických síl) odvedená až do "medzistupňa".
BTW - tento (pre)jav sa celkom výrazne uplatňuje aj v KSP
Fráza "studená vojna" začína dostávať nový obsah...