Hľadám konzultanta pri písaní sci-fi románu

Název mluví za vše

Hľadám konzultanta pri písaní sci-fi románu

Příspěvekod Adhara » 08 lis 2019, 18:01

Zdravím fórum. Potrebovala by som niekoho, kto by bol ochotný poradiť mi s niektorými detailmi v sci-fi románe s dejiskom raketoplán Atlantis s laboratóriom Spacelab na konci 20. storočia. Potrebujem jednak detaily fungovania raketoplánu a jednak spôsoby práce s niektorými prístrojmi v Spacelabe. Anglicky neviem, takže nejde o to, že by sa mi nechcelo googliť, ako ma obvinili, keď som hľadala rešerše pred 12 rokmi (mimochodom, do tohto istého románu).

S konzultantom by som si písala cez súkromné správy, keď mi napadne niečo, čo by som chcela vedieť. Nie je nutné odpovedať rýchlo (keď už na tom robím vyše 12, konkrétne 16 rokov, trochu ďalšieho čakania znesiem). Nie je ani potrebné poznať celý dej, ja opíšem situáciu, jej obmedzenia a otázku. Prosím tiež, aby ste mi nepripomínali, že opísaná situácia je úplná blbosť – príbeh je fikcia, nastolená situácia bude dosť divoká, ale napriek tomu by som bola rada, ak by jej dôsledky boli čo najreálnejšie. V prípade záujmu si konzultant môže prečítať celý príbeh po jeho dokončení a prípadne ohodnotiť dané informácie aj v dejovom kontexte.

Čo za to? V prípade, že kniha vyjde (čo neviem zaručiť), poďakovanie v nej, samozrejme, so zobratím všetkých odborných nedostatkov na vlastnú hlavu. Ďalej pozvanie na krst, výtlačok zdarma. No kým bude v kniha tlači, ešte to potrvá celé roky. Ale nemyslím, že vaša práca vyjde nazmar. V minulosti som už vďaka podobnej odbornej konzultácii dokončila a vydala jeden sci-fi román – Večnosť omylov.

Pár otázok na úvod (môžete odpovedať aj verejne)
- Je možné sledovať hodnoty ľubovoľného čidla raketoplánu aj z pilotnej kabíny raketoplánu?
- Dosiahnuť úplnú rovnováhu síl (rýchlostí) pri zastavovaní rotácie raketoplánu je veľmi ťažké, ako som zistila zo simulátoru Orbiter. Ovládajú piloti zážihy trysiek RCS sami ručne, alebo tam funguje aj nejaká automatika, ktorá robí protizážihy, aby sa raketoplán napríklad len otočil a ďalej nerotoval?
- Ako je to s priepustnosťou okien raketoplánu pre slnečné svetlo? Je bezpečné pozerať sa cez tie sklá na slnko? Lebo predpokladám, že slnečné okuliare piloti na orbite asi nenosia.
- Bol pri lete Spacelabu, prípadne Spacehabu, niekedy použitý spektrometer na výskum Slnka? Ak áno, nejaké ďalšie informácie o tom?
Uživatelský avatar
Adhara
Pokročilý uživatel
Pokročilý uživatel
 
Příspěvky: 107
Registrován: 14 úno 2015, 19:24
Bydliště: Žiar nad Hronom

Re: Hľadám konzultanta pri písaní sci-fi románu

Příspěvekod marcellino4 » 09 lis 2019, 00:44

Ahoj,

skusim odpovedat, snad spravne a zmysluplne. Popripade ma niekto opravte, nepohnevam sa ;)

- Je možné sledovať hodnoty ľubovoľného čidla raketoplánu aj z pilotnej kabíny raketoplánu?
- urcite si vies predstavit ako to na vyzeralo na palube (vrchnej a spodnej) vyzeralo. Ak nie tak su fajn videa na youtube. V skratke, z velitelskej pozicie bolo vidno vsetko uzitocne pre vykonavanie danej funkcie + pre pilotovanie orbitra. Pilot videl na displayoch vsetko pre pilotovanie ale napr nemal pristup k funkciam na zadavanie programovania do palubneho PC, to mal iba velitel. Pozicia 3 bol specialista, ktory asistoval velitelovi a pilotovi pocas startu a pristatia. Mal sice prehlad o situacii a krokoch ktore nasleduju, ale urcite nemal dosah a kompetenciu na vsetky funkcie ovladania. Ostatne moznosti ako ovladat napr roboticke rameno boli "akoby za ich chrbtom" a mozne vykonavat az na orbite. Niektore funkcie ovladania zabezpecenia zivotnych podmienok sa dalo len zo spodnej paluby. To iste plati pre pripravu na EVA.

- Dosiahnuť úplnú rovnováhu síl (rýchlostí) pri zastavovaní rotácie raketoplánu je veľmi ťažké, ako som zistila zo simulátoru Orbiter. Ovládajú piloti zážihy trysiek RCS sami ručne, alebo tam funguje aj nejaká automatika, ktorá robí protizážihy, aby sa raketoplán napríklad len otočil a ďalej nerotoval?
- ano take cosi naozaj mali automaticke. Niekedy to dokonca vypinali, pretoze im to zbytocne zvysovalo spotrebu a vyvolavalo to zbytocne parazitne zrychlenia, ktore narusovali vedecke experimenty. Casom ako sa vyvijal program STS, naucili sa kedy to ma zmysle a do akej miery to aplikovat.

- Ako je to s priepustnosťou okien raketoplánu pre slnečné svetlo? Je bezpečné pozerať sa cez tie sklá na slnko? Lebo predpokladám, že slnečné okuliare piloti na orbite asi nenosia.
- astronauti na hornej palube velmi casto pouzivali slnecne okuliare, verim ze velmi kvalitne. A to hlavne ak sa mali pozerat von z okien napr pocas rendezvous. O bezpecnosti priameho pohladu na Slnko nic neviem, ani nebudem spekulovat.

- Bol pri lete Spacelabu, prípadne Spacehabu, niekedy použitý spektrometer na výskum Slnka? Ak áno, nejaké ďalšie informácie o tom
- bolo zopar misii zameranyh na vyzkum Slnka. Myslim, ze bolo pouzitych niekolko roznych typov dalekohladov a urcite aj spektrometrov. Stoji za to dohladat to. Ale to je uz velmi na detail, neviem co presne potrebujes vediet?
marcellino4
Zájemce o vesmír
Zájemce o vesmír
 
Příspěvky: 77
Registrován: 22 črc 2012, 23:10

Re: Hľadám konzultanta pri písaní sci-fi románu

Příspěvekod Alchymista » 09 lis 2019, 16:19

- Je možné sledovať hodnoty ľubovoľného čidla raketoplánu aj z pilotnej kabíny raketoplánu?

Samozrejme, ale treba si uvedomiť, že výstupy prístrojov v pilotnej kabíne sú len "orientačné" či "informačné", skutočne "presné" hodnoty idú len do "počítačov" a do záznamu. Jednoducho preto, že ani dobrý pilot by ich nestačil všetky odčítať a vyhodnotiť. Treba tiež brať do úvahy, že zobrazenie pre pilotov nie je výstup jedného prístroja, ale napríklad "umelý horizont" je syntetickým výstupom palubného inerciálneho systému (gyroskopov) astronavigačného systému, a napríklad GPS. Všetky tri sa porovnajú a "najlepšia stredná hodnota" sa zobrazí.
Dosiahnuť úplnú rovnováhu síl (rýchlostí) pri zastavovaní rotácie raketoplánu je veľmi ťažké, ako som zistila zo simulátoru Orbiter. Ovládajú piloti zážihy trysiek RCS sami ručne, alebo tam funguje aj nejaká automatika, ktorá robí protizážihy, aby sa raketoplán napríklad len otočil a ďalej nerotoval?
Stabilizácia polohy, rotačných rýchlostí a rotačných zrýchlení okolo osí je jedna zo základných funkcií akéhokoľvek autopilota. Nielen v kozmickej lodi či lietadlách, ale napríklad aj v torpédach či na lodiach (aj jachtách). Aj "ručné" riadenie je spravidla podporované automatikou, ktorá napríklad stabilizuje priestorovú orientáciu lode (eliminuje nežiadúce rotačné pohyby). Alebo je úloha pilotáže rozdelená - jeden pilot sa stará o stabilizáciu v rotácii, druhý riadi posuvné pohyby. Problém totiž je okrem iného v tom, že máme len dve ruky na šesť stupňov volnosti - vyriešiť ergonomiu riadiacich prvkov je potom celkom tvrdý orech.
Ďalšia vec - stretávací a stykový manéver "na oko" a "na ručne", bez podpory autopilota a automatiky je skutočne extrém a neviem, či vôbec niekedy k takému prípadu v historii doteraz došlo. Totiž - aby loď nemala ani základnú podporu automatiky, museli by zlyhať aj systémy zabezpečujúce návrat na zem.
Ako je to s priepustnosťou okien raketoplánu pre slnečné svetlo? Je bezpečné pozerať sa cez tie sklá na slnko? Lebo predpokladám, že slnečné okuliare piloti na orbite asi nenosia.
Okná kozmických lodí sú buď zafírové (Sojuz...), alebo viacvrstvé konštrukcie -jednak kvôli bezpečnosti, a jednak kvôli spektrálnej priepustnosti. Požiadavkou je obvykle výborná priehľadnosť v celom viditeľnom spektre alebo aj kúsok za ním a "neutrálna farba".
Veľké "sklá" - okná, ako napríklad na pilotnej kabíne raketoplánu majú spravidla vstavené účinné UV filtre, aj kvôli bezpečnosti. Naopak špeciálne "pozorovacie okienka" môžu mať svetelnú priepustnosť posunutú do UV alebo IR oblasti. Materiály s dobrou priepustnostou v IR oblasti sú často v viditeľnom svetle nepriehľadné a tvária sa skoro ako tmavý leštený kov.
Pohľad do Slnka - nad atmosferou svieti slnko o štvrtinu a tretinu jasnejšie ako najjasnejšie Slnko na Zemi a je tam výrazná UV zložka. Lenže ako som uviedol vyššie - veľké sklá aj prilby skafandrov UV zložku filtrujú.
Alchymista
Zkušený vesmírný badatel
Zkušený vesmírný badatel
 
Příspěvky: 533
Registrován: 14 zář 2016, 01:01

Re: Hľadám konzultanta pri písaní sci-fi románu

Příspěvekod Amper » 09 lis 2019, 22:19

Alchymista píše:Treba tiež brať do úvahy, že zobrazenie pre pilotov nie je výstup jedného prístroja, ale napríklad "umelý horizont" je syntetickým výstupom palubného inerciálneho systému (gyroskopov) astronavigačného systému, a napríklad GPS. Všetky tri sa porovnajú a "najlepšia stredná hodnota" sa zobrazí.


Tady bych si dovolil trochu odporovat.

1. IMU neni gyroskop - soucasti IMU jsou dalsi cidla (minimalne akcelerometry) protoze gyro samotne resi pouze rotaci ale neresi translaci. Proto se neda pouzit termin gyroskop jako "nahrada" za IMU
2. Raketoplany meli 3 nezavisle IMU jednotky. Jejich vystupy se vzajemne porovnavali a pokud byl problem tak se resil. Rict "veme se nejlepsi stredna hodnota" neni podle mne uplne presne. Ona se ta hodnota samozrejme "prumeruje" ale dovedu si odhadnout ze povoleny rozsah rozdilu nebude moc velky takze v pripade ruznych dat to neukaze prumer ale vyvola poplach.
3. v pripade ze se do "vystupu" pouziva jiny zdroj dat jako je napr. GPS nebo astro tak se urcite nejedna o porovnani a pouziti nejlepsi stredni hodnoty. Vetsinou se pouziva nejaka variace na Kalmanuv filtr kterej podporuje tzv. sensor fusion pri nemz je schopen spojit informace z cidel ktera maji ruzne vlastnosti do rozumne vysledne hodnoty. V soucasnosti se tendle filtr pouziva napr. ve dronech kde bere informace z nekolika IMU, vyskomeru a GPS a produkuje pak jednu informaci o poloze ktera ma vyrazne vyssi presnost nez GPS nebo vyskomer samotny.


Kalmanuv filtr byl pouzit NASA uz v ramci programu Apollo.

Da se k tomu najit dost dokumentu ale jeden za vsechny https://ntrs.nasa.gov/archive/nasa/casi ... 003657.pdf - tam se daj najit i vzorce pouzite na Space Shuttle a Orionu

Hezke video pro zacatek
Uživatelský avatar
Amper
Zkušený vesmírný veterán
Zkušený vesmírný veterán
 
Příspěvky: 1711
Registrován: 20 črc 2012, 12:53
Bydliště: Plzeň

Re: Hľadám konzultanta pri písaní sci-fi románu

Příspěvekod Adhara » 11 lis 2019, 11:29

marcellino4 píše:
- urcite si vies predstavit ako to na vyzeralo na palube (vrchnej a spodnej) vyzeralo.



Na pilotnej áno, je to okrem iného aj v spomínanom Orbiteri. Ale 3D pohľad na obytnú palubu som nevidela, pritom by sa zišiel, nevieš niečo odporučiť?

marcellino4 píše:- astronauti na hornej palube velmi casto pouzivali slnecne okuliare, verim ze velmi kvalitne.


Takéto snímky mi asi ušli. :)

marcellino4 píše:- bolo zopar misii zameranyh na vyzkum Slnka. Myslim, ze bolo pouzitych niekolko roznych typov dalekohladov a urcite aj spektrometrov. Stoji za to dohladat to. Ale to je uz velmi na detail, neviem co presne potrebujes vediet?


Ako sa taký spektrometer ovládal? Odkiaľ, z pretlakového modulu Spacelabu? A čo presne sa ním skúmalo, keď základné slnečné spektrum je už dávno známe a mimo iného, už bolo aj plno kozmických observatórií skúmajúcich slnečné spektrum? Popravde, po tým všetkých družiciach sledujúcich Slnko si neviem predstaviť, na čo by bol spektrometer v raketopláne dobrý. No zároveň ho veľmi potrebujem do deja, tak dúfam, že sa dobrý dôvod nájde. :-D
Uživatelský avatar
Adhara
Pokročilý uživatel
Pokročilý uživatel
 
Příspěvky: 107
Registrován: 14 úno 2015, 19:24
Bydliště: Žiar nad Hronom

Re: Hľadám konzultanta pri písaní sci-fi románu

Příspěvekod Adhara » 11 lis 2019, 11:30

Vďaka za odpovede.

K otázke č. 1 by som ešte spresnila, že mám na mysli sledovanie z pilotnej kabíny toho, čo sledujú na monitoroch pracovníci riadiaceho strediska. Isteže nie všetko naraz a nie v kritickej fáze letu, ale počas pokojnej fázy na orbite sa hodnoty, ako napríklad teplota rozličných častí raketoplánu mimo hermetizovaných priestorov, predpokladám dajú zobraziť?

A keď sme už pritom, aká bola úloha pilotov na orbite počas takýchto pokojných, prakticky bezmanévrových letov so Spacelabom/Spacehabom?

Napadá mi ďalšia otázka – kam vlastne išiel vzduch vypúšťaný z prechodovej komory raketoplánu?
Uživatelský avatar
Adhara
Pokročilý uživatel
Pokročilý uživatel
 
Příspěvky: 107
Registrován: 14 úno 2015, 19:24
Bydliště: Žiar nad Hronom

Re: Hľadám konzultanta pri písaní sci-fi románu

Příspěvekod Pospíšil » 11 lis 2019, 11:47

Adhara píše: Ale 3D pohľad na obytnú palubu som nevidela, pritom by sa zišiel, nevieš niečo odporučiť?

Třeba tady: http://360vr.com/2012/02/16/discovery-flight-deck_2193/
---


"Mystery creates wonder and wonder is the basis of man's desire to understand." Neil Armstrong
Uživatelský avatar
Pospíšil
Zkušený vesmírný veterán
Zkušený vesmírný veterán
 
Příspěvky: 6021
Registrován: 22 črc 2012, 19:00
Bydliště: Pardubice

Re: Hľadám konzultanta pri písaní sci-fi románu

Příspěvekod Wopat » 11 lis 2019, 18:11

Adhara píše:A keď sme už pritom, aká bola úloha pilotov na orbite počas takýchto pokojných, prakticky bezmanévrových letov so Spacelabom/Spacehabom?
Pilot s velitelem se zpravidla starají o udržování správné polohy orbiteru a obsluhu a monitoring jeho systémů. Kromě toho je velitel často ten komunikuje s Houstonem. To, že se neletí např. k ISS nebo HST ještě neznamená, že raketoplán nemanévruje nebo nemusí požadovaným způsobem měnit polohu v prostoru ;) Sekundární úkoly pilota a velitele můžou zahrnovat např. foto a video dokumentaci apod.

Adhara píše:Napadá mi ďalšia otázka – kam vlastne išiel vzduch vypúšťaný z prechodovej komory raketoplánu?
Vzduch se z přechodové komory odčerpá zpět do nádrží do té míry, co vzduchotechnika zvládne. Zbytek, který už se odčerpat nedá se vypustí ventilem ven, aby se vyrovnal tlak s okolním vakuem. Nevím ale, kde přesně je výstup toho ventilu umístěn.
The difficult we do immediately. The impossible takes a little longer.
Uživatelský avatar
Wopat
Zkušený vesmírný veterán
Zkušený vesmírný veterán
 
Příspěvky: 4327
Registrován: 08 srp 2012, 19:37
Bydliště: Ostrava

Re: Hľadám konzultanta pri písaní sci-fi románu

Příspěvekod Vaclavik » 12 lis 2019, 01:27

Už tu nějaká diskuze proběhla, dovolím si tedy doplnit nebo poopravit již zmíněné.

Adhara píše:Je možné sledovať hodnoty ľubovoľného čidla raketoplánu aj z pilotnej kabíny raketoplánu?


Tady je třeba si definovat co jsou „libovolná čidla“ ani například v normálním autě nebo třeba letadle nemáš jako řidič/pilot informaci o drtivé většině měřících bodů. Z jednoho prostého důvodu, buď byly navázané na složitější systém, jehož výstup byl až zajímavý, nebo naopak nebyl vůbec důležitý pro chod raketoplánu nebo, i když byl nebylo možné jej ovlivnit. Aby nebylo v pilotní kabině tisíce kontrolek, případně se nemuselo listovat přes desítky obrazovek (problém některých moderních letadel) byly zobrazované informace, a to i v modernizované verzi kabiny raketoplánu se „skleněným kokpitem“ stavěny po vzoru vojenských strojů. A ani ta „libovolná čidla“ nebyla mnohdy součástí běžné telemetrie a některá nebyla vůbec na telemetrický systém napojena (každý raketoplán to měl řešeno unikátně). Do tvé otázky by pak bylo třeba dobré doplnit i to, zda a kdy mohla posádka ovlivnit to, co ji ona „libovolná čidla“ ukazují.

Adhara píše:Dosiahnuť úplnú rovnováhu síl (rýchlostí) pri zastavovaní rotácie raketoplánu je veľmi ťažké, ako som zistila zo simulátoru Orbiter. Ovládajú piloti zážihy trysiek RCS sami ručne, alebo tam funguje aj nejaká automatika, ktorá robí protizážihy, aby sa raketoplán napríklad len otočil a ďalej nerotoval?


Subsystém mohl pracovat v poloautomatickém nebo téměř manuálním režimu s omezeními. Plně automatický režim nebyl možný.

Adhara píše:Ako je to s priepustnosťou okien raketoplánu pre slnečné svetlo? Je bezpečné pozerať sa cez tie sklá na slnko? Lebo predpokladám, že slnečné okuliare piloti na orbite asi nenosia.


V první řadě, elementární úvaha, kdyby bylo nebezpečné se dívat skrze okna raketoplánu, tak by tam tato okna nebyla nebo by se na oběžné dráze zastínila. Dívat se skrze okna bylo naprosto bezpečné jak v raketoplánu, tak i např. a ISS. Samozřejmě je hloupost se dívat přímo do Slunce :) Na otázku již ale odpověď padla. Jenom doplním, že okna v raketoplánu nejsou identická a liší se dle užití. Obecně lze říct, že jde o třívrstvá skla z hliníkosilikátu. Menší okna jsou z borosilikátu. Naopak oproti tomu co píšeš, kosmonauti na oběžné dráze sluneční brýle v případě potřeby používají.

Adhara píše:Bol pri lete Spacelabu, prípadne Spacehabu, niekedy použitý spektrometer na výskum Slnka? Ak áno, nejaké ďalšie informácie o tom?


Samozřejmě ano. Povídej se na detaily přístrojů jako HRTS, SUSIM, SOUP a další.
Uživatelský avatar
Vaclavik
VIP uživatel
VIP uživatel
 
Příspěvky: 990
Registrován: 09 led 2013, 17:26

Re: Hľadám konzultanta pri písaní sci-fi románu

Příspěvekod Adhara » 12 lis 2019, 16:07

Vaclavik píše:
Tady je třeba si definovat co jsou „libovolná čidla“ ani například v normálním autě nebo třeba letadle nemáš jako řidič/pilot informaci o drtivé většině měřících bodů. Z jednoho prostého důvodu, buď byly navázané na složitější systém, jehož výstup byl až zajímavý, nebo naopak nebyl vůbec důležitý pro chod raketoplánu nebo, i když byl nebylo možné jej ovlivnit. Aby nebylo v pilotní kabině tisíce kontrolek, případně se nemuselo listovat přes desítky obrazovek (problém některých moderních letadel) byly zobrazované informace, a to i v modernizované verzi kabiny raketoplánu se „skleněným kokpitem“ stavěny po vzoru vojenských strojů. A ani ta „libovolná čidla“ nebyla mnohdy součástí běžné telemetrie a některá nebyla vůbec na telemetrický systém napojena (každý raketoplán to měl řešeno unikátně). Do tvé otázky by pak bylo třeba dobré doplnit i to, zda a kdy mohla posádka ovlivnit to, co ji ona „libovolná čidla“ ukazují.


V ďalšom komentári som to trochu spresnila. A áno, predstavovala som si to ako listovanie obrazovkami, tak ako v simulátore Orbiter. Konkrétne mi išlo o hodnoty teploty v krídlach, eventuálne v podvozkovej šachte. Či ich mohla posádka ovplyvniť... viem, že pred RTF opatreniami bola možnosť opravovať raketoplán na orbite prakticky nulová, ale myslela som, že v prípade množstva poškodení a zlyhaní sa dá letový plán nejako prispôsobiť rizikám a obmedzeniam.

Vaclavik píše:V první řadě, elementární úvaha, kdyby bylo nebezpečné se dívat skrze okna raketoplánu, tak by tam tato okna nebyla nebo by se na oběžné dráze zastínila. Dívat se skrze okna bylo naprosto bezpečné jak v raketoplánu, tak i např. a ISS. Samozřejmě je hloupost se dívat přímo do Slunce :) Na otázku již ale odpověď padla. Jenom doplním, že okna v raketoplánu nejsou identická a liší se dle užití. Obecně lze říct, že jde o třívrstvá skla z hliníkosilikátu. Menší okna jsou z borosilikátu. Naopak oproti tomu co píšeš, kosmonauti na oběžné dráze sluneční brýle v případě potřeby používají.


Zdôraznila som "na slnko". Aj cez okná domu na Zemi je nebezpečné dívať sa na slnko, ale to neznamená, že si ich tam nedáme. :-)

Díky za odkaz na tie prístroje, postupne to lúskam... a ešte ďalšia triviálna otázka: tieto prístroje na externej platforme ovládalo riadiace stredisko či astronauti sami? Ak áno, z ktorej časti raketoplánu?
Uživatelský avatar
Adhara
Pokročilý uživatel
Pokročilý uživatel
 
Příspěvky: 107
Registrován: 14 úno 2015, 19:24
Bydliště: Žiar nad Hronom

Další

Zpět na Volná diskuse

Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Google [Bot] a 3 návštevníků