Prosím pomozte mi s knihou
-
Adhara
- Pokročilý uživatel
- Příspěvky: 150
- Reputace: 26
- Bydliště: Kremnica, Slovensko
- Registrován: 14.2.2015 18:24
- Kontaktovat uživatele:
Re: Prosím pomozte mi s knihou
Ako tiež autorka sci-fi sa nad podobnými otázkami tiež trápim a niektoré triky, na ktoré som pracne prišla, nebudem prezrádzať. 
Ale všeobecne k bodom:
1. Vzhľadom na to, že by si rád umelú gravitáciu a mnohoročné putovanie, bude lepšie takú kozmickú loď jednoducho vymyslieť. Pokiaľ viem, s konceptami reálnej kozmickej lode sa tieto požiadavky príliš nezlučujú.
2. Najprv otázka – musí tam byť umelá gravitácia? Viem, že ju milujú filmári, aby znížili náklady a mohli to celé nakrútiť na Zemi bez špeciálnych efektov, ale je to jeden z hlavných fyzikálnych kameňov úrazu vo sci-fi. Najreálnejšia vyzerá odstredivá sila rotácie, no je tu problém so správnou konštrukciou a s rozdielnym pôsobením na hlavu a nohy v menších lodiach. Osobne rotáciu nepoužívam, pripadá mi neelegantná, no potom zostáva už len vďačná barlička autorov, tzv. „nová fyzika“. Napríklad v tomto románe http://www.mamtalent.cz/druha-planeta.p ... id_b=20500 som to zakryla nejakými blábolmi o tmavej hmote.
3. Vzhľadom na požadovanú dĺžku cesty je dosiahnutie obývateľných planét so súčasnými možnosťami pohonu v danej časovej lehote celkom nereálne. (Mars za obývateľnú planétu nepovažujem.) Takže zase len „nová fyzika“. Alebo potom relativistické plynutie času – loď letí rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla, pre posádku uplynie požadovaná doba 5-10 rokov, ale na Zemi zatiaľ uplynú tisícročia.
4. Vždy sa dá niečo robiť, kontroly a previerky sú aj na sebestačnej kozmickej lodi obzvlášť dôležité. Doterajšie kozmické lode sú také zložité systémy s takým množstvom súčiastok, že ich misia sa dá popísať ako „porucha na poruche“, hoci väčšinou menej závažná. Na zabavenie posádky však bohato postačí. A prečo nie výskum počas letu? Nejaké pozorovania, merania objektov vzdialeného vesmíru?
5. Chápem, že potrebuješ izoláciu, lenže ten dôvod nie je dobrý. Aj tajné misie majú riadiace strediská, dispečerov, ktorí neustále sledujú dáta. Vojenské lety raketoplánov s utajenými cieľmi si vymieňali správy s riadiacim strediskom rovnako ako bežné misie. Bezpečnosť je prvoradá a na také zložité systémy musí dohliadať hromada ľudí. Čo je mimochodom ďalšia možnosť, ako zabaviť posádku – telemetriu si budú kontrolovať sami. To im pridá roboty až-až. Ono ale komunikácia na veľké vzdialenosti je dosť zložitá. Ak máš misiu k iným hviezdam, dostatočnou prekážkou je už len konečná rýchlosť svetla (a teda aj rádiového signálu). Tá spôsobí, že vysielanie správ nemá zmysel, lebo tvoja loď sa vďaka „novej fyzike“ vráti skôr než správa z nej vyslaná z diaľok.
Osobne na rozdiel od kolegov predo mnou odporúčam zdôvodňovať a vysvetľovať aspoň rámcovo, ako čo klape. Nemám rada, keď autori odbijú fungovanie svojich výmyslov zázračnou krabičkou na umelú gravitáciu, zázračnými dierami v časopriestore a podobne. Takéto riešenie vie vymyslieť každý od smetiara po ekonóma. Spisovateľ musí dokázať viac. Samozrejme, úplne do detailov nevie nik, lebo keby vedel, ako skonštruovať napr. efektívny medzihviezdny pohon, tak nepíše sci-fi a dá si ho rovno patentovať.
Na záver: cením si, že chceš konzultovať tieto problémy. Mnoho autorov to nerobí, proste len naplácajú do textu nejaké nezmysly, a keď sú na to upozornení, zabijú ešte väčší nezmysel: „je to len fikcia, tam sa môže všetko!“ Psychika astronautov počas dlhodobého kozmického letu je pekná téma, ktorá sa však dá aj pekne zbabrať. Veľa šťastia!
Ale všeobecne k bodom:1. Vzhľadom na to, že by si rád umelú gravitáciu a mnohoročné putovanie, bude lepšie takú kozmickú loď jednoducho vymyslieť. Pokiaľ viem, s konceptami reálnej kozmickej lode sa tieto požiadavky príliš nezlučujú.
2. Najprv otázka – musí tam byť umelá gravitácia? Viem, že ju milujú filmári, aby znížili náklady a mohli to celé nakrútiť na Zemi bez špeciálnych efektov, ale je to jeden z hlavných fyzikálnych kameňov úrazu vo sci-fi. Najreálnejšia vyzerá odstredivá sila rotácie, no je tu problém so správnou konštrukciou a s rozdielnym pôsobením na hlavu a nohy v menších lodiach. Osobne rotáciu nepoužívam, pripadá mi neelegantná, no potom zostáva už len vďačná barlička autorov, tzv. „nová fyzika“. Napríklad v tomto románe http://www.mamtalent.cz/druha-planeta.p ... id_b=20500 som to zakryla nejakými blábolmi o tmavej hmote.
3. Vzhľadom na požadovanú dĺžku cesty je dosiahnutie obývateľných planét so súčasnými možnosťami pohonu v danej časovej lehote celkom nereálne. (Mars za obývateľnú planétu nepovažujem.) Takže zase len „nová fyzika“. Alebo potom relativistické plynutie času – loď letí rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla, pre posádku uplynie požadovaná doba 5-10 rokov, ale na Zemi zatiaľ uplynú tisícročia.
4. Vždy sa dá niečo robiť, kontroly a previerky sú aj na sebestačnej kozmickej lodi obzvlášť dôležité. Doterajšie kozmické lode sú také zložité systémy s takým množstvom súčiastok, že ich misia sa dá popísať ako „porucha na poruche“, hoci väčšinou menej závažná. Na zabavenie posádky však bohato postačí. A prečo nie výskum počas letu? Nejaké pozorovania, merania objektov vzdialeného vesmíru?
5. Chápem, že potrebuješ izoláciu, lenže ten dôvod nie je dobrý. Aj tajné misie majú riadiace strediská, dispečerov, ktorí neustále sledujú dáta. Vojenské lety raketoplánov s utajenými cieľmi si vymieňali správy s riadiacim strediskom rovnako ako bežné misie. Bezpečnosť je prvoradá a na také zložité systémy musí dohliadať hromada ľudí. Čo je mimochodom ďalšia možnosť, ako zabaviť posádku – telemetriu si budú kontrolovať sami. To im pridá roboty až-až. Ono ale komunikácia na veľké vzdialenosti je dosť zložitá. Ak máš misiu k iným hviezdam, dostatočnou prekážkou je už len konečná rýchlosť svetla (a teda aj rádiového signálu). Tá spôsobí, že vysielanie správ nemá zmysel, lebo tvoja loď sa vďaka „novej fyzike“ vráti skôr než správa z nej vyslaná z diaľok.
Osobne na rozdiel od kolegov predo mnou odporúčam zdôvodňovať a vysvetľovať aspoň rámcovo, ako čo klape. Nemám rada, keď autori odbijú fungovanie svojich výmyslov zázračnou krabičkou na umelú gravitáciu, zázračnými dierami v časopriestore a podobne. Takéto riešenie vie vymyslieť každý od smetiara po ekonóma. Spisovateľ musí dokázať viac. Samozrejme, úplne do detailov nevie nik, lebo keby vedel, ako skonštruovať napr. efektívny medzihviezdny pohon, tak nepíše sci-fi a dá si ho rovno patentovať.
Na záver: cením si, že chceš konzultovať tieto problémy. Mnoho autorov to nerobí, proste len naplácajú do textu nejaké nezmysly, a keď sú na to upozornení, zabijú ešte väčší nezmysel: „je to len fikcia, tam sa môže všetko!“ Psychika astronautov počas dlhodobého kozmického letu je pekná téma, ktorá sa však dá aj pekne zbabrať. Veľa šťastia!