Další obří astronomické observatoře - MIX
Re: Další obří astronomické observatoře - MIX
Pozorovanie prachu a plynu v okolí hviezd pomocou sústavy rádioteleskopov ALMA:
- slappy
- Zkušený inženýr kosmonautiky
- Příspěvky: 2126
- Reputace: 2548
- Bydliště: Drahany
- Registrován: 9.11.2015 18:48
- Kontaktovat uživatele:
Re: Další obří astronomické observatoře - MIX
Oznámen objev dalších dvou měsíců Jupiteru.
Použity byly dalekohledy Magellan (6,5 m), Subaru (8,2 m) a Victor Blanco (4 m), takže to asi tematicky spadá do tohoto vlákna : )
Přírůstky k rodině Jupiterově
Použity byly dalekohledy Magellan (6,5 m), Subaru (8,2 m) a Victor Blanco (4 m), takže to asi tematicky spadá do tohoto vlákna : )
Přírůstky k rodině Jupiterově
- Gubarev
- Zkušený kosmonaut
- Příspěvky: 6684
- Reputace: 9
- Bydliště: Praha Letná
- Registrován: 17.2.2013 20:24
Re: Další obří astronomické observatoře - MIX
Akreční disky a výtrysky polárních oblastí protostelárních disků v nových pozorováních ALMA:
http://www.almaobservatory.org/en/press ... -hamburger
https://phys.org/news/2017-06-alma-birt ... -star.html
http://www.almaobservatory.org/en/press ... -hamburger
https://phys.org/news/2017-06-alma-birt ... -star.html
"It is much easier to believe than to understand"
CHris Hadfield
CHris Hadfield
Re: Další obří astronomické observatoře - MIX
Cetl jsem, ze puvodne mel projekt E-ELT mit az 100 m prumer, ale bylo od toho upusteno pro technickou nerealizovatelnost. Moc tomu nerozumim, dyt se uz udelali i mnohem vetsi konstukce (mrakodrapy, mosty...) Co tedy branilo ho udelat ? Rostli by snad naklady mnohem rychleji nez u mensiho ?
Re: Další obří astronomické observatoře - MIX
U mrakodrapu ti nezáleží na tom, jestli se oproti plánu odchýlíš o milimetr nebo centimetr, kdežto u optických teleskopů jsou klíčové i mnohem menší velikosti. Hodně udělá systém schopný provádět korekce jednotlivých zrcadel, ale čím je systém větší, tak složitost jeho správného nakalibrování roste exponenciálně.
Re: Další obří astronomické observatoře - MIX
Aha. Tak ale jake jsou moznosti ? Museli by se na konstrukce treba misto klasickych kovovych materialu pouzit nejake nove, treba kompozity z uhlikovych nanovrstev, az jednou budou ? Napadlo me jeste ze by se prece dalo udelat binokular, dva E-ELT vedle sebe, ne ?
-
- Inženýr kosmonautiky
- Příspěvky: 1022
- Reputace: 338
- Registrován: 14.9.2016 1:01
Re: Další obří astronomické observatoře - MIX
Od určitej veľkosti to už nie je o pevnosti ako takej, ale o "rovnomenosti" deformacií. Treba ju vedieť čo najlepšie popísať a spočítať.
Senzory, snímajúce pozíciu každého z takmer 800 segmentov merajú s presnosťou na nanometre a aktuátory pracujú s podobnou presnosťou, aby udržali presný tvar zakrivenej plochy. Je to neporovnateľne efektívnejšie, ako skúšať postaviť takúto konštrukciu dostatočne tuhú (to sa pri požadovanej presnosti plochy ani nedá)
Binar - buď si istý, že to už niekoho napadlo. A bolo to zrejme zamietnuté z viac ako jedného dobrého dôvodu.
Senzory, snímajúce pozíciu každého z takmer 800 segmentov merajú s presnosťou na nanometre a aktuátory pracujú s podobnou presnosťou, aby udržali presný tvar zakrivenej plochy. Je to neporovnateľne efektívnejšie, ako skúšať postaviť takúto konštrukciu dostatočne tuhú (to sa pri požadovanej presnosti plochy ani nedá)
Binar - buď si istý, že to už niekoho napadlo. A bolo to zrejme zamietnuté z viac ako jedného dobrého dôvodu.
Fráza "studená vojna" začína dostávať nový obsah...
Re: Další obří astronomické observatoře - MIX
Aha, tak Dugi nema pravdu, slo by to postavit i 100 m treba ? A binar neni prosty sucet dvou prumeru, jakemu prumeru by tedy odpovidal binar z dvou 40 m zrcadel ? Nevim take proc to zamitli, dyt VLT je az ze 4 teleskopu...Alchymista píše:Je to neporovnateľne efektívnejšie, ako skúšať postaviť takúto konštrukciu dostatočne tuhú (to sa pri požadovanej presnosti plochy ani nedá)
Re: Další obří astronomické observatoře - MIX
No nevím, kde jsi přišel na to, že nemám pravdu, když Alchymista napsal v podstatě jinými slovy to samé co já, ale to je jedno.
-
- Inženýr kosmonautiky
- Příspěvky: 1022
- Reputace: 338
- Registrován: 14.9.2016 1:01
Re: Další obří astronomické observatoře - MIX
Asi tak...
------------------------------------------------------------------------------------------------------
Postaviť 100 metrový teleskop bolo v prvotnom návrhu E-ELT a pomerne skoro to bolo zamietnuté. Príliš drahé a príliš náročné.
40 metrový teleskop je zložený z 800 segmentov, 100 metrový potom vychádza na cca 5000 podobných segmentov. Snímače polohy sú tri na segment a aktuátory asi tiež tri - u 40 metrového je ich tak do dva a pol tisíc, u 100 metrového by ich bolo najmenej 15 000, skôr viac.
Niekde bolo písané, že len samotné meranie deformácie na 100 metrovom ďalekohľade s 5000 segmentami by bolo technicky asi 50 krát náročnejšie ako rovnaké meranie na 40 metrovom zrkadle s 800 segmentami - a náročnosť výpočtu potrebného silového pôsobenia rastie viac ako kvadraticky s počtom aktuátorov.
U väčšieho priemeru zrkadla je miera krivosti menšia (polomer zakrivenia je väčší) a potrebná deformácia jednotlivého segmentu zrkadla je MENŠIA, ale musí byť dodržaná presnejšie. A to vytvára hneď dva problémy - zvyšujú sa požiadavky aj na snímače, aj na aktuátory.
Prečo nie binar?
"Viac svetla" sa dá zrejme ľahšie získať zvýšenou citlivosťou snímačov ako dvojicou veľkých zrkadiel. Elektronické prepojenie dvoch rovnakých teleskopov citlivosť výrazne nezvýši, a optické prepojenie naráža na nemalé problémy s interferenciou - aj u VLT sú s interfemetrickými pozorovaniami stále nejaké problémy, hoci to pôvodne mala byť hlavná činnosť teleskopu, a prepojenie teleskopov sa tak používa prevažne len na zväčšenie zbernej plochy - prepojenie štyroch "osemmetrov" vytvára virtuálny "šestnásťmeter".
Dva 40 metrové ďalekohľady by mali zbernú plochu jedného 56 metrového - to nie je zasa až taký výrazný zisk, aby to "stálo za tie peniaze".
------------------------------------------------------------------------------------------------------
Postaviť 100 metrový teleskop bolo v prvotnom návrhu E-ELT a pomerne skoro to bolo zamietnuté. Príliš drahé a príliš náročné.
40 metrový teleskop je zložený z 800 segmentov, 100 metrový potom vychádza na cca 5000 podobných segmentov. Snímače polohy sú tri na segment a aktuátory asi tiež tri - u 40 metrového je ich tak do dva a pol tisíc, u 100 metrového by ich bolo najmenej 15 000, skôr viac.
Niekde bolo písané, že len samotné meranie deformácie na 100 metrovom ďalekohľade s 5000 segmentami by bolo technicky asi 50 krát náročnejšie ako rovnaké meranie na 40 metrovom zrkadle s 800 segmentami - a náročnosť výpočtu potrebného silového pôsobenia rastie viac ako kvadraticky s počtom aktuátorov.
U väčšieho priemeru zrkadla je miera krivosti menšia (polomer zakrivenia je väčší) a potrebná deformácia jednotlivého segmentu zrkadla je MENŠIA, ale musí byť dodržaná presnejšie. A to vytvára hneď dva problémy - zvyšujú sa požiadavky aj na snímače, aj na aktuátory.
Prečo nie binar?
"Viac svetla" sa dá zrejme ľahšie získať zvýšenou citlivosťou snímačov ako dvojicou veľkých zrkadiel. Elektronické prepojenie dvoch rovnakých teleskopov citlivosť výrazne nezvýši, a optické prepojenie naráža na nemalé problémy s interferenciou - aj u VLT sú s interfemetrickými pozorovaniami stále nejaké problémy, hoci to pôvodne mala byť hlavná činnosť teleskopu, a prepojenie teleskopov sa tak používa prevažne len na zväčšenie zbernej plochy - prepojenie štyroch "osemmetrov" vytvára virtuálny "šestnásťmeter".
Dva 40 metrové ďalekohľady by mali zbernú plochu jedného 56 metrového - to nie je zasa až taký výrazný zisk, aby to "stálo za tie peniaze".
Fráza "studená vojna" začína dostávať nový obsah...