Stránka 1 z 3

Ročné prehľady čínskej kozmonautiky

Napsal: 5.4.2017 22:58
od ptpc
Prehľad čínskej kozmonautiky v roku 2016.

Čínska kozmonautika v roku 2016 dosiahla ohromné úspechy a urobila veľký krok vpred. Preto by som sa k ním chcel ešte vrátiť a trocha ich rozobrať na jednom mieste a založiť takú tradíciu. Aj keď neskoršie ale predsa.

-Čína otvorila svoj nový a zároveň štvrtý kozmodróm Wenchang Satellite Launch Center na ostrove Hainan. Jeho zemepisná šírka je 19° severne od rovníka. Sú na ňom vybudované dve štartovacie rampy a súvisiaca infraštruktúra pre nové čínske rakety Chang Zheng-5 a Chang Zheng-7.

-Prvý štart rakety Chang Zheng-7. Je to novo vyvinutá raketa ktorá má slúžiť mimo iné na vynášanie zásobovacích lodí TZ k orbitálnym staniciam TG-2, resp. TG-3. Jej nosnosť je 14 ton na LEO.

-Prvý štart rakety Chang Zheng-5. Je to taktiež novo vyvinutá raketa, ktorá je schopná vyniesť na LEO náklad o hmotnosti 25 ton a na GTO náklad o hmotnosti 14 ton. Táto nosná raketa bude využívaná na stavbu čínskej orbitálnej stanice TG-3 modulárneho typu, na vynášanie predpokladaných ťažkých družíc na GEO a na vynášanie kozmických sond k iným telesám Slnečnej sústavy kde sa využije jej nosnosť. Tým že Čína získala nosnú raketu tejto kategórie tak má momentálne plne pokrytú potrebu vynášania svojich užitočných zaťažení.

-Úspešné vynesenie orbitálnej stanice TG-2. Jedná sa o stanicu ktorú tvorí jeden valcovitý modul. K orbitálnej stanici TG-2 úspešne odštartovala a pripojila sa kozmická loď SZ-11 s dvoma kozmonautmi na palube. Tí absolvovali dosiaľ najdlhšiu misiu v histórii čínskej pilotovanej kozmonautiky, ktorej dĺžka bola 33 dní.

Keďže sa hore spomínané udalosti odohrali v jednom roku povedal by som, že sa ich význam „devalvoval“. Aj keby sa uskutočnila každá hore spomínaná udalosť sama osebe v jednom roku, bol by to fantastický úspech. A v roku 2016 sa uskutočnili štyri a všetky dopadli úspešne. Až keď sa na to pozrieme v tomto svetle, lepšie si uvedomíme čo Čína dokázala.

A to má Čína za sebou úspešne vypustenie troch vedeckých družíc – Quantum, XPNAV-1 a TanSat (celkovo už štyroch). Ďalej vypustila dve družice navigačného systému Beidou (21, 22), tri technologické družice typu SJ (10, 16, 17), jednu meteorologickú družicu FY 4A. Zvyšok štartov dopĺňajú družice na DPZ a telekomunikačné družice. V roku 2016 sa v Číne uskutočnilo 22 štartov (delené prvé miesto s USA).

No a v roku 2016 má na konte Čína jeden neúspech a jeden čiastočný neúspech. V oboch prípadoch sa jednalo o družice určené na DPZ.

Re: Ročné prehľady čínskej kozmonautiky

Napsal: 13.1.2018 2:25
od ptpc
Rok sa stretol s rokom a tak nastal čas na prehľad čínskej kozmonautiky v roku 2017.

-Rok 2017 bol pre čínsku kozmonautiku zmiešaný. Na jednej strane úspešne otestovala zásobovaciu loď Tianzou-1, pre ktorú to bol prvý štart. Otestovanie spočívalo hlavne v automatickom a opakovanom dokovaní (3x) s orbitálnou stanicou Tiangong-2, v prečerpávaní paliva ktoré bolo taktiež opakované (3x) a nakoniec vo vyskúšaný priblíženia a spojenia týchto telies po tzv. rýchlom profile. Tým bol úspešne naplnený „druhý krok“ v čínskom pilotovanom programe, ktorého cieľom je vybudovanie modulárnej orbitálnej stanice na LEO („tretí krok“). Zásobovacia loď bola vynesená pomocou nosnej rakety CZ-7 (bol to jej druhý a úspešný let).

-V roku 2017 prvýkrát úspešne odštartovala raketa Kuaizhou-1A s tromi satelitmi systému Jilin-1 (č. 1,2,3). Jedná sa o trojstupňovú raketu na TPH o priemere 1,4 m. Jej nosnosť je 200 kg na heliosynchrónnu dráhu o výške 700 km.

-Čína úspešne vypustila röntgenový teleskop HXMT pomocou nosnej rakety CZ-4B. Jedná sa o ďalšiu z radu vedeckých družíc.

-Čína taktiež úspešne vypustila meteorologickú družicu Fengyun-3D pomocou nosnej rakety CZ-4C. Družica FY-3D je súčasťou systému meteorologických družíc kde sa zaradí medzi družice obiehajúce po polárnej dráhe.

-Boli úspešne vypustené dve navigačné družice systému Beidou M1 a M2 tretej generácie pomocou nosnej rakety CZ-3B.

-Na orbitu boli úspešne vynesené aj technologické družice. A to družica SJ-13 pomocou nosnej rakety CZ-3B, experimentálna komunikačná družica TJS-2 pomocou nosnej rakety CZ-3B a experimentálna mini družica Tiankun-1 pomocou nosnej rakety Kaituozhe-2.

-Zvyšné čínske štarty slúžili na začatie, resp. pokračovanie budovania rôznych systémov družíc na DPZ - sú to systémy Yaogan, Jilin, GaoJing, LKW. Všetky štarty boli úspešné.

-Čína uskutočnila ešte dva úspešné štarty pre zahraničných zákazníkov. Prvý bol štart družice VRSS-2 určenej na DPZ pomocou nosnej rakety CZ-2D pre Venezuelu a druhý bol štart telekomunikačnej družice AlcomSat-1 pomocou nosnej rakety CZ-3B pre Alžírsko.

-Na druhej strane let momentálne najsilnejšej čínskej nosnej rakety CZ-5 bol neúspešný. Stratená bola aj technologická družica Shijian-18, ktorá bola prototypom telekomunikačnej družice najťažšej kategórie. Z môjho pohľadu to sama osebe bola relatívne veľká strata. Ale hlavne to malo za následok v prvom rade zmenu časového harmonogramu v prieskume Mesiaca (posun štartu sondy Chang´e 5 asi až na rok 2019) a z perspektívy dlhšieho časového hľadiska to veľmi pravdepodobne bude mať vplyv na všetky misie rátajúce s týmto nosičom v najbližších rokoch. *

-Čiastočným neúspechom skončilo vynesenie čínskej telekomunikačnej družice Chinasat-9A. Nosič CZ-3B družicu neumiestnil na požadovanú dráhu ale družicu sa napokon podarilo zachrániť. Bolo to však za cenu toho, že pôvodná životnosť družice 15 rokov sa výrazne znížila. Zhodou okolností tieto misie nasledovali po sebe a mali za následok uzemnenie rakiet v dĺžke 89 dní.

-V roku 2017 Čína uskutočnila 18 štartov, z ktorých bol jeden neúspešný a jeden čiastočne neúspešný. V počte štartov sa umiestnila na treťom mieste.

* Podľa najnovších informácii by mala nosná raketa CZ-5 štartovať v roku 2018 ale užitočné zaťaženie je nejasné.

Re: Ročné prehľady čínskej kozmonautiky

Napsal: 13.1.2018 17:51
od marian007
Díky za vynikajúci prehľad ptpc :palec nahoru: . Vyzerá že tento rok bude pre Čínu ešte zaujímavejší a pravdepodobne aj absolútne rekordný, a to aj v prípade že by im nevyšlo naplniť všetkých cca 40 štartov, ktoré majú v pláne.

Re: Ročné prehľady čínskej kozmonautiky

Napsal: 13.1.2018 17:56
od Dugi
Super rekapitulace, díky!

Re: Ročné prehľady čínskej kozmonautiky

Napsal: 13.1.2018 18:45
od ptpc
Rado sa stalo a veľmi ma teší, že sa prehľad páčíl! :)

Čo sa týka roku 2018 - ak všetko vyjde ako má, tak to opäť bude veľký pokrok v čínskom kozmickom programe. Vypichol by som štart retranslačnej družice k Mesiacu (máj - jún) a štart sondy Chang´e 4 taktiež k Mesiacu (november - december). A ako som už v prehľade spomínal, veľmi dôležitý bude štart nosnej rakety CZ-5.
V každom prípade sa máme na čo tešiť ! :)

Re: Ročné prehľady čínskej kozmonautiky

Napsal: 13.1.2018 20:58
od vai777
Moc dobrá práce, ptpc! :palec nahoru:

Re: Ročné prehľady čínskej kozmonautiky

Napsal: 14.1.2018 1:07
od ptpc
vai777 píše:Moc dobrá práce, ptpc! :palec nahoru:
Tak od teba si to obzvlášť cením! ;)

Re: Ročné prehľady čínskej kozmonautiky

Napsal: 3.1.2019 19:46
od ptpc
Odkaz na video, v ktorom sú všetky štarty Číny v roku 2018 uskutočnené spoločnosťou CASC (39 štartov):
https://t.co/6o2CZzmZTQ

Je to celkom sranda... :-D

Re: Ročné prehľady čínskej kozmonautiky

Napsal: 5.1.2019 20:33
od ptpc
Ten čas neuveriteľne letí a tak tu máme prehľad čínskej kozmonautiky za rok 2018.

-Rok 2018 bol pre čínsku kozmonautiku úspešný. A to veľmi. Prvá vec, ktorú môžme posúdiť, je počet štartov. V roku 2018 sa v Číne uskutočnilo 39 štartov, z toho jeden neúspešný (to bol prvý štart novej rakety Zhuque-1 (ďalej ZQ-1) súkromnej spoločnosti Landspace). Je to o 17 (resp. 16 ) štartov viac ako jej dosiaľ najväčší počet štartov v jednom roku. Ale hlavne – v roku 2018 odštartovala sonda Chang´e 4 na historickú misiu, ktorej cieľom bolo mäkké pristátie na odvrátenú stranu Mesiaca. Historickú preto, lebo je to prvýkrát, keď sa na odvrátenú stranu dostal ľuďmi vyrobený objekt. Sonda odštartovala pomocou rakety CZ-3B. Lunárna orbita, z ktorej sa uskutočnilo samotné pristátie, bola eliptická s parametrami 15x100 km. Ale aby toto vôbec bolo možné, predtým do Lagrangeovho bodu L2 musela odštartovať retlanslačná sonda Queqiao, ktorej hlavnou úlohou bolo zabezpečiť komunikáciu medzi sondou Chang´e 4 a Zemou. Sonda sa pohybuje po haló orbite vo vzdialenosti 65 000 až 80 000 km od Mesiaca. Sekundárne užitočné zaťaženie tvorili dve sondy Longjiang-1 a Longjiang-2. Na plánovú dráhu sa však dostala len sonda Longjiang-2. Tento štart zabezpečovala raketa CZ-4C.

-Čína úspešne vypustila meteorologickú družicu Fengyun-2H, ktorej orbita je na GEO. Družicu vyniesla raketa CZ-3A

-Čína podstatne pokročila v budovaní svojho navigačného systému Beidou, resp. jeho tretej fázy. Tento rok vyniesla 16 družíc, z toho 14 družíc je Beidou-3 M3, M4, M5, M6, M7, M8, M9, M10, M11, M12, M15, M16, M17, M18. Tieto družice boli vynesené na kruhovú MEO orbitu o výške cca 21 000 km. Družice na ich dráhy vyniesli rakety CZ-3B. Navigačnú družicu Beidou-2 17 vyniesla raketa CZ-3A na rovnakú obežnú dráhu. A na GEO dráhu bola vynesená družica Beidou-3 G1Q pomocou rakety CZ-3B.

-V tomto roku Čína úspešne vypustila družicu Zhangheng-1, ktorej cieľom je skúmať javy v ionosfére a ich koreláciu so zemetraseniami na Zemi. Bola vypustená na polárnu dráhu s parametrami 490 x 510 km pomocou rakety CZ-2D.

-Čína úspešne vypustila družicu CFOSAT určenú na prieskum oceánov. Družica bola vyrobená v spolupráci s Francúzskom. Družica bola vynesená na kruhovú polárnu dráhu o výške 520 km pomocou rakety CZ-2C.

-V tomto roku Čína uskutočnila dva štarty pre zahraničných zákazníkov. V prvom z nich vyniesla dve pakistanské družice určené na DPZ pravdepodobne na polárne dráhy pomocou rakety CZ-2C. V druhom z nich to bola dvojica demonštračných družíc Saudskej Arábie Saudisat 5A a Saudisat 5B pomocou nosnej rakety CZ-2D.

-Na prieskum oceánov Čína vypustila družicu Haiyang-1C, ktorá bola vynesená na polárnu dráhu o výške cca 770 km pomocou nosnej rakety CZ-2C. Na prieskum oceánov je určená aj družica Haiyang-2B, ktorá ich ale pozoruje v mikrovlnnej oblasti spektra. Umiestnená je na takmer kruhovej polárnej dráhe s parametrami 930x940 km. Vynesená bola pomocou rakety CZ-4B.

-Čo sa týka technologických družíc, tak tam bola vynesená dvojica družíc XJS A a XJS B, družica CentiSpace-1 S1 a v jednom prípade skupina piatich experimentálnych družíc. V prvom prípade boli družice boli vynesené raketou CZ-2C, v druhom raketou KZ-1A na SSO o výške 700 km a v poslednom pomocou rakety CZ-2D.

-Ostatné čínske štarty pokračovali v budovaní rozličných systémov družíc na DPZ, t.j. systémov Yaogan, Jilin, Gaojing, LKW. Pribudol k nim systém Gaofen a OVS, resp. OHS. Tieto družice sú na polárnych dráhach, resp. na SSO. Na ich vynesenie boli použité rakety CZ-2C, CZ-2D, CZ-4B, CZ-4C, CZ-11. Pre objektivitu treba dodať, že min. niektoré družice systémov Yaogan a Gaofen sú armádne.

-V tomto roku Čína začala budovať dva komunikačné systémy. Prvý z nich je Hongyun a po dokončení sa bude skladať zo 156 družíc. Prvá z nich Hongyun-1 bola vynesená na kruhovú dráhu o výške cca 1000 km pomocou rakety CZ-11. Druhý je Hongyan. Ten má mať po dokončení 324 družíc. Družica Hongyan-1 bola vynesená na kruhovú dráhu o výške cca 1100 km pomocou rakety CZ-2D.

-Čína úspešne vypustila vojenskú družicu TJS-3 na GEO. Predpokladá sa že ide o družicu včasnej výstrahy. Bola vynesená raketou CZ-3C.

-Čína úspešne vypustila telekomunikačnú družicu APStar 6C na GEO pomocou rakety CZ-3B.

-V roku prvýkrát odštartovala raketa ZQ-1. Jej dĺžka je 19 m, priemer 1,35 m a hmotnosť 27 ton. Jedná sa o raketu na tuhé palivo. Na palube niesla družicu Weila-1, objednanú televíziou CCTV. Avšak v 402 sekunde letu však došlo k anomálii na 3. stupni rakety – čiže štart bol neúspešný. Raketa dosiahla max. rýchlosť 6,3 km/s. Po prvotnej analýze sa ukázalo, že pravdepodobne zlyhal orientačný systém rakety.

Ako som už spomínal, Čína tento rok uskutočnila 39 štartov (jeden bol neúspešný). V počte štartov sa tak umiestnila na prvom mieste.
V roku 2018 mala štartovať aj raketa CZ-5 s technologickou družicou SJ-20. Jej štart sa však odsunul na rok 2019 – tentokrát kvôli užitočnému zaťaženiu.
K misii Chang´e 4 by som ešte chcel doplniť, že podľa môjho názoru sa jedná o veľkú vec a jeden z prelomových okamihov pre čínsku kozmonautiku. Dovolím si ešte presah do roku 2019, keďže sonda Chang´e 4 mäkko pristála na odvrátenej strane Mesiaca až 3.1.2019. V súčasnosti je už na povrchu aj rover Yutu-2 a ako lander tak aj rover pokračujú v aktivovaní svojich vedeckých prístrojov.

Zdroje:
forum.kosmonautix.cz
gbtimes.com
space.skyrocket.de

Edit: Čína uskutočnila tento rok 39 štartov, z toho jeden neúspešný.

Re: Ročné prehľady čínskej kozmonautiky

Napsal: 5.1.2019 23:44
od MaG
Super souhrn, alespoň trochu osvětluje, co všechno ta Čína hlavně střílí a jak moc se toho obávat. Není to tak hrozné, docela jim fandím. Jen škoda jejich přístupu k lidským zdrojům.