V podstate bolo už všetko povedané, tak len málinko doplním....
30. decembra 1954 vyhlásilo Management of the materials USAF tender na stavbu experimentálneho raketového lietadla, ktoré by dokázalo preskúmať sprievodné javy pri hypersonických rýchlostiach. Dôraz bol kladený hlavne na teplo vznikajúce trením, kontrolu stability a riadenia letu, a vstup do zemskej atmosféry. Odpovedalo deväť firiem, po sprísnení kritérií ostali len štyri: Bell, Douglas, North American a Republic.. Ani jeden predložený návrh však nespĺňal všetky požiadavky. Najviac bodov (75 zo 100) získal stroj North American, najmä vďaka podpore NACA. Tender nakoniec vyhral North American a následne obdržal kontrakt v hodnote 56,1 milióna dolárov.
Samotný dizajn X-15 vychádza z nerealizovaného projektu nacistického raketového lietadla A-6, ktoré malo mať v podvese prídavný náporový motor na letecký petrolej alebo drevné uhlie.
X-15 túto funkciu prebrala a slúžila pre testy Amerických náporových motorov prvej generácie. Z bezpečnostného hľadiska bolo zverejnených len veľmi málo fotiek, no niektoré predsa vznikli a dokumentujú lety stroja s „ramjetom“ v podvese.
Výroba prototypov sa presunula do továrne North American Inglewood, blízko Los Angeles. Lietadlo bolo vybavené lichobežníkovými krídlami, klinovitou vertikálnou chvostovou plochou a motorom Thiokol Reaction Motors XLR-99-RM-2 s ťahom 253,534 kN vo veľkých výškach. Celé lietadlo bolo postavené z železo-niklovej zliatiny Inconel -X 750. Počas samostatného letu pilot ovládal lietadlo pomocou reakčných dýz, s 95-100% H2O2,ktoré sa v spaľovacej komore rozkladali za prítomnosti katalyzátora. Podvozok pozostával s prednej dvojkolesovej nohy a dvoch zadných vysúvateľných lyží. Po sérii letov v podvese a po kĺzavých letoch nasledoval v septembri 1959 prvý let s vlastným pohonom. Skúšobný program X-15 sa na základni Edwards naplno rozbehol začiatkom šesťdesiatych rokov.
Pohonný systém
X-15 poháňal motor Thiokol Reaction Motors XLR-99-RM-2 ktorý spaľoval LOX (kvapalný kyslík ) a bezvodý amoniak (NH3).Bol to zároveň prvý motor na svete s reguláciu ťahu.Ťah motora bol 500 tisíc konských síl (57000 libier ). Pohonné látky dopravovali do spaľovacej komory čerpadlá s prietokom viac ako 10000 kg. za minútu, poháňané turbínami ktoré využívali ako hnacie médium pary vzniknuté rozkladom peroxidu vodíka.
Motor XLR99 životnosť jednej hodiny, po ktorých by musel byť podrobený kontrole a prípadne oprave, aj keď testy ukázali viac ako dvojnásobnú životnosť. Na plný ťah dokázal pracovať 83 sekúnd. XLR99 už využíval chladenie samotným palivom privádzaným do chladiacich rúr. Celková hmotnosť motora bola 413,14 kg (910 libier) Vzhľadom k výkonu motora bol pilot po zážehu vystavení obrovskej sile, ktorá ho zatlačila do sedačky, a mohlo dôjsť aj k čiastočnému odkrveniu, nafukovacie skafandre tomu neskôr zabránili. Medzi pilotmi sa žartovne hovorilo, že x-15 je jediné lietadlo pri ktorom je pilot rád keď mu prestane pracovať motor.
1. Palivové potrubia pre tekutý amoniak
2. Palivové potrubia pre kvapalný kyslík
3. Zariadenie pre reguláciu otáčok turbíny čerpadla
4. Turbínové čerpadlo
5. Výfuková časť turbíny
6. Hlavná spaľovacia komora
7. Elektronika ovládania
8. Hrdlo trysky
9. Expanzná časť trysky
Celkovo boli postavené tri exempláre X-15, ktoré počas skúšok priebežne prechádzali viacerými úpravami. Spolu sa s nimi uskutočnilo 199 skúšobných letov, prvý, ešte bez vlastného pohonu.
Tretí stroj bol pri skúškach zničený, keď nad ním pilot Michael J. Adams stratil kontrolu pri nadzvukovom lete. Lietadlo po ( tu už uvedenej) 15° odchylke vstúpilo do zemskej atmosféry bokom, na čo x-15 nebolo stavané. Následkom bolo roztočenie lietadla okolo vodorovnej osi a následný pád do hypersonickej vývrtky. V rotácii vznikalo preťaženie pri rýchlosti Mach 3 viac než 15 g vo zvislom smere, a 8 g priečne. Následkom obrovského preťaženia, zotrvčnosti ktoré pôsobili na x-15 sa lietadlo vo výške 18 km (60000 ft) rozpadlo. Rozptyl trosiek X-15 predstavoval 130 km 2.Major Adams bol neskôr posmrtne vyznamenaný.
Posledný let sa uskutočnil 24. októbra 1968.
X-15 výrazne pomohol pri vývoji neskorších raketoplánov.
Neil Armstrong s x-15.