Stránka 30 z 45

Re: Zaujímavosti z ruskej(resp. sovietskej) kozmonautiky

Napsal: 2.9.2019 19:19
od Pospíšil
Tam za oknem to vypadá dost zajímavě ... co kdybych otevřel ten poklop? ... :evil:




Re: Zaujímavosti z ruskej(resp. sovietskej) kozmonautiky

Napsal: 6.9.2019 15:21
od Pospíšil
Fedor opět ve velitelském křesle a dneska letí domů.


Re: Zaujímavosti z ruskej(resp. sovietskej) kozmonautiky

Napsal: 29.11.2019 21:50
od ptpc
360° video o štartovnom komplexe rakety Energia+Buran:

Odporúčam pozrieť! :)

Re: Zaujímavosti z ruskej(resp. sovietskej) kozmonautiky

Napsal: 30.11.2019 13:06
od Roman89
Díky, moc pěkná exkurze. Chyběla mi tam jen ukázka startovacího komplexu 110.

Re: Zaujímavosti z ruskej(resp. sovietskej) kozmonautiky

Napsal: 2.1.2020 8:43
od Roman89
Doporučuji velmi zajímavý článek o problémech současné ruské kosmonautiky.
https://expert.ru/2019/12/4/kak-spasti- ... yandex.com

Re: Zaujímavosti z ruskej(resp. sovietskej) kozmonautiky

Napsal: 18.1.2020 15:54
od ptpc
Proton-M v akcii:

Re: Zaujímavosti z ruskej(resp. sovietskej) kozmonautiky

Napsal: 22.1.2020 19:34
od BlackSheepOI2
Ruská Energia prichádza s ponukou projektu Ryvok-2 (Breakthrough-2), ktorý by mal umožniť pristátie na Mesiaci bez použitia Deep Space Gateway s využitím existujúcej ISS a existujúcej rakety Angara A-5.

Riešenie by bolo postavené na možnosti dotankovania na umiestnení a využívaní tankovacích modulov strategicky umiestnené troch pozíciách. Prvým miestom doplňovania pohonných hmôt by bola lunárna základňa, ďalším lunárny orbit a tretí tankovací modul by sa nachádzal na vysoko eliptickej dráhe okolo Zeme.

Výhodou má byť nižšia cena dopravy na povrch Mesiaca.

https://tass.com/science/1111119

Re: Zaujímavosti z ruskej(resp. sovietskej) kozmonautiky

Napsal: 22.1.2020 20:17
od Wopat
To ale znamená dopravit a dlouhodobě udržet těžké nádrže s palivem na tři místa včetně povrchu Měsíce. To jsou další tři starty velkých raket. Nejsem z těch, kdo by bylo schopen alespoň řádově spočítat, jestli se něco takového vyplatí. Ale hodně by mě zajímala podrobnější analýza někoho nestranného. Osobně tipuju, že oproti Gateway by to mělo řadu nevýhod a omezených schopností.

Re: Zaujímavosti z ruskej(resp. sovietskej) kozmonautiky

Napsal: 23.1.2020 19:38
od BlackSheepOI2
Kazachstanský senát 23.01.2020 ratifikoval dohohu s Ruskom o prebudovaní štartovacej rampy používanej v minulosti pre štarty rakiet Zenit-M označenú ako Baiterek, z decembra 2004.
Ešte v decembri 2018 sa obe strany dohodli na forme spolupráce, kde Rusko má dodať raketu letový hardware Sojuz-5 ako aj transportný systém jeho komponentov a úpravov vrchnej časti komplexu.
Predpokladané náklady Ruská strana $916mln, Kazachstan $233mln.
Ide o úpravu pôvodných plánov, keď malo ísť o rampu umožnujúcu lety posadkou. V rámci snahy ušetriť finačné prostriedky došlo k zníženiu nákladov z predpokladaných $314mln na $233mln pre Kazachstan.

Ak sa však podarí trojdohoda (Kazachstan, UAE, Rusko), malo by dôsjť k upgrade na Bajkonurskej rampe s číslom 1 známej aj ako Gagarinova, ktorá by mala spĺňať podmienky letov s posádkou.

https://tass.com/science/1112101
https://tass.com/science/1112017



A Nauka príbeh stále pokračuje:
Znova odklad. Plánované presunutie na Bajkonur v januári sa pomaly skĺzlo na druhú polovicu marca. S tým sa stáva viac pravdepodobný štart na začiatku roka 2021 než pôvodne ohlásený koniec roka 2020.
Dôvodom je znova nešťastné nádrže na pohodnné hmoty.
Pripomeniem, že so začatím stavby v roku 1995 sa tento modul stáva asi jedným s najdlhšie realizovaných projektov spojených so stavbou ISS.

https://tass.com/science/1112011

Re: Zaujímavosti z ruskej(resp. sovietskej) kozmonautiky

Napsal: 23.1.2020 21:12
od Wopat
BlackSheepOI2 píše:Pripomeniem, že so začatím stavby v roku 1995 sa tento modul stáva asi jedným s najdlhšie realizovaných projektov spojených so stavbou ISS.
Nejedná se o nejdéle realizovaný kosmický projekt vůbec? Trvalo něco déle? Na druhou stranu je potřeba přiznat, že je rozdíl mezi rokem počátku stavby (coby záložního kusu pro modul Zarja) a rokem rozhodnutí (2004) o přestavbě na laboratorní modul. Ale v té době už byla Nauka myslím z nějakých 70 % hotová, takže je to tak jako tak nehorázně dlouhá doba.